Étiquette : Daniel M. Berté

Powézi (Pou 21 Maws, jounen mondjal lapowézi)

— Par Daniel M. Berté —

Lè’w ka li, lè’w ka tann, tèks ki ni powézi,
I pou soukwé nanm-ou, i pou matjé lespri’w,
Touché tou lé senk sans, kwenyen tout santiman’w
Oblijé’w réfléchi ek kité’w tou sézi

Fo’y brennen tout fil tjè’w, fè’y tonbé jik an pié’w
Ek an menm balan-an fè’y rimonté an plas
Fo’y mennen dlo nan zié’w ka mantjé néyé tjè’w
Lè’y palé di lapenn doulè ek mové pas

Fo’y sanslé’w jik an mwel épi mennen’w an trans
Kon lè misié-madanm ka mayé an jwisans
Fo’y mennen’w dan lajwa é dan la kontantman
Akondi sé lanmou ant zanfan ek manman

→   Lire Plus

F… fizi fann fwa frèw! (Pou sonjé Fiziyad Chalvet Février 74)

— Par Daniel M. Berté —

Fout yo pé di !
Fann tèt nèg ki té ka lité
Fal ouvè douvan bal fizi
Fè pran lanmè sèvi savann
Fizi fann fwa frèw!
Fas-a-fas fatidik !

Fout yo séléra !
Frèt an tan lesklavaj
Fizi pandan la grèv
Férosité jandam palé
Fizi fann fwa frèw!
Fas-a-fas dramatik !

Fout yo isalop!
Fouté bal an tjou nèg
Fè Ilmany pran plon
Frè Marie-louise tonbé
Fizi fann fwa frèw!
Fas-a-fas ki trajik!

Fout yo méchan !
Fè manman pèd lakat
Fas a doulè lanmô
Frè èk sè an lapenn
Fizi fann fwa frèw!
Fas-a-fas patétik!

→   Lire Plus

Vidé Kannaval (ba Cham)

— Par Daniel M. Berté —
 
Travesti… pou gran ék piti… pa rété-la ! sòti !

« Jilo, Jilo ! dé boul ! Konmen boul papaw ni ?! »
Bwabwa… an vidé séy ki wa… ou pé di sa papa !

« Lapooo déchiré ! Lapo bonda vaval déchiré !»
Djab-rouj… ka sôti jis Mòn rouj… abiyé toutan rouj !

« Ou ! ou ! vwasi le lou ! Ou ! ou ! vwasi le lou ! » 
Karolin-zié-kokli… i ka pòté nonm-li… ki boulé o wiski !

« Banmba kola ! Ròzémé, Ròzémé manmay-la ! »
Mèdsen-lopital… ki sòti Bodkannal… pou kouri kannaval!

« Mi bissuiya ! Rosé ! Yanna pou lé zanfan ! Rosé ! »
Mawriaj-birlès… yo ka fè an lanmès… pou an béni-konmès !

«Rena ou anmen poul ! Lanméri Fodfrans-la, sé pa an poulayé »  

Moko-zonbi… ro anlè échas-li… mé fo pay brè mabi !

«Di-mwen ki moun ki fèw-sa ? !  Blé pal, blé fonsé manman ! »
Rèn… bel kon lalin plèn… doné vou donk lapèn !

« Papiyon volé ! Sé volé nou ka volé ! »
Brosé-kléré… nétwayé-astitjé… tout model de soulié !

« Chooo kakao ! Cho cho cho kakao ! »
Filé-kouto… an lanmel épi dlo… pou sizo ek kouto !

« Mas-koulou pété popo ! Mas-koulou pété popo ! »
Matlo-sou… simié brè dis ti-kou… pasé an sèl madou !

→   Lire Plus

Wou André Aliker

— Par Daniel M. Berté —

Matnik an tan tala sété an gran chan kann
Sété lé met lizin ki té ka koumandé
Travayè agrikol YO té ka espwaté
Kanta lé zouvriyé, tjou-yo YO té ka fann

Lèw sòti fè ladjè o péyi ou viré
Ou météw an travay ou vini komersan
Dan le group « Jean Jaurès » ou antré militan
Fè djoubakè konpran falé yo té sanblé

Konsians-ou té ka di’w lité kont lenjistis
Ou pousé kanmarad a kréyé sendika
O Pawti Kominis ou pati o konba
Epi an gran zouti, sété jounal « Justice »

Adan ou dénonsé méchansté Mèt lajan
YO chèché pran lavi’w pou YO té sa fèw pé
Ou pa té boug san grenn ou kontinié matjé
Fo pa janmen tjilé douvan lé posédan

Ou kontinié konbat jikanbout vié djèrié
Dénonsé lé kotjen-profitè-espwatè
YO maréw, YO néyéw, wou André Alitjè
Mé ou pa bésé tèt, wou Flanm la Libèté

Tout Matinitjè sav ki ou té an gran NONM
Mo tala rézervé ba lé boug ki vayan
Ki matjé Listwa-nou pou alé pli douvan
Sé pa an zafè laj man ka esplitjé NONM

N, prèmié let dan Neg, O, prémié Otantik
N, prèmié let dan Nou, M, prèmié dan Matnik
N,O,N,M, fè NONM, sé pawòl véridik
Aliker ou sé NONM, Neg Otantik Nou Matnik

Daniel M.

→   Lire Plus

Bònané an 2018

— Par Daniel M. Berté —
Bònané an Janvié pou lé jen kon lé vié
Bònané an Févriyé pou lé vié montré-yo lanmitjé
Bònané an Maws pou lanmitjé pli fò ki lé ti-faws
Bònané an Avril pou ti-faws pa anpéché litil
Bònané an Mé pou litil sa lyennen épi labonté
Bònané an Jen pou labonté jouenn épi li bien
Bònané an Juiyé pou li bien mennen lé bon lidé
Bònané an Out pou bon lidé pòté-nou jik an bout
Bònané an Sèptanm pou bout èk bout mété kò-yo ansanm
Bònané an Oktòb pou ansanm nou rété di labwin-di-swè jiska lòb
Bònané an Novanm pou lòb ritouvé-nou sanblé obò an flanm
Bònané an Désanm pou flanm la Libèté kléré sa ki ni nanm
Bònané ba tout nanm an tout manniè ek toulong
Bònané toulong an Démildizuit

Daniel M. Berté 10118

→   Lire Plus

Frèw Frantz…

— Par Daniel M. Berté —

Frèw Frantz…
Wou nonm lavayantiz ki disidans alé
Wou épi Mèt Manville ki pati pou lité
Wou ki sé chaltouné ba pèp kolonizé

Frèw Frantz…
Wou flanbo ki kléré konsians lé Felaga
Wou psikiat ki pansé lé nanm an délala
Wou ki pou la Libèté mennen an gran konba

Frèw Frantz…
Wou ki té ni vizion ka touché lorizon
Wou nonm ki travay red ek angagé’w a fon
Wou nonm ki wè lézòt kon nonm an pozision

Frèw Frantz…
Wou ki djérié silex misié Emé Sézè
Wou ki té gid-flanbo lé mas ki an malè
Wou lotè tex fondok gran mapipi matjè

Frèw Frantz…
Baw frèw Frantz Fanon, nonm ka entérojé
Baw frèw Frantz Fanon, bien ba man ka salié
Baw frèw Frantz Fanon lonnè épi respé

→   Lire Plus

Jou tala, 5 Désanm 2013…

— Par Daniel M. Berté —

I – Matnik…
 Le soleil arachnéen blessait furieusement la Terre à coups de rayons denses et amers et bleuissait douloureusement les cœurs… Jour de malheur…

Lèy té foukan dômi, lalin té ka lévé entjièt kon an tatjièt adan an finèt nèf, pou ba maléré an soufrans an ti dousin klarté… Jou movèzté…

Le soleil scorpionnite dardait ses rayons assoiffeurs qui brûlaient bêtes et roches, hommes et plantes dans sa géhenne infernale… Jour fatal…

Van lalizé té ka fàmen djiôl-I kon lanmen boug chis èk raden toutalafwa ki pa lé baw an sikdôj ajijéwè an akakwèl, èk tout dlo kouri séré dé dègré pli ba ki kabann vètè…. Jou malè…

Le soleil trigonocéphalique strangulait la souffrance gratellisée en fourmis rouges de ces êtres étranges des champs de cannes mortifères… Jour de chimère…

Latè fann kon zékal tôti, piébwa pèd fèy, Zandoli rantré majôl-yo èk arété pran glisad anlè fèy koko… Jou bobo…

→   Lire Plus

Khokho, “An nonm véritab”

— Par Daniel M. Berté —
(Ba Joseph René-Corail)

Khokho keur-kawayib
Ki akroché an kò la konsians kiltirèl

Khokho konbatan
Ki kOJAMé épi kanmarad-li kont kolonializm katastrofik

Khokho keur-koubari
Ki kòlté épi an kalté kolè koré an zékal kòy

Khokho kok kalabray
Ki té ka dékatjé, dékalbiché, dékalé lé kotjen

Khokho kourajé kavalié
Ki koubaré, ki koré, ki krazé la kaponnri

Khokho keur de koko
Korias kon kòn-lanbi ek koul kon an karès

Khokho kriz-kolè
ki té ka kalé kiki lé kochonni-kouyonnè-koubarè

khokho kopen korias
Ki pa té kalmò ek ki té ka konbat lé makak-kastré

Khokho keur kanpèch
Ki té ka koupé-krazé la matiè pou dékoré ek eskilté an kalité

Khokho kokiyòl kokilanndòy
Ki kalté kalmisiré ki kolé-nou atè dépi ou kité-nou !?
Daniel M. Berté 130214

→   Lire Plus

Yolè – Yolis

— Daniel M. Berté —

Kous siklis terminé, touw-dé-yòl balansé

Gran jé matinitjé tout moun ka aprésyé

Loko kon étranjé, tout manma’y za paré

Yolis asou latè, Yolè anlè lanmè

 

A penn lé kòk chanté, lé yolè za lévé

Apré ki yo prédyé ek an ti-tas kafé

Lé zòm ka atablé pou an ti-déjéné

Yolè anlè lanmè, yolis asou latè

→   Lire Plus

Jwé mizik (Pou lafèt lanmizik)

— Par Daniel M. Berté —

Bat tanbou, tibwa, batri ek dé lanmenw

Pran siyak, bwa-ronflé, chacha ek dé pyéw

Mennen piano, violon, awmonyòm ek djòl-ou

Pòté tronpèt, sakso, tronbòn ek Zorè’y-ou

Epi klarinet, flit, awmonika ek dé ziéw

Plis djita, siyak, manman-kochon ek tout kòw

Mayé tousa an awmoni ek kadans épi lespriw

Pou mété bel anbians an lafèt lanmizik

Akòwdé !

Balansé lasòs !

Twa-kat !

Jwé misik !

→   Lire Plus

A! Papa-mwen…

 — Par Daniel M. Berté —

Yo di kiw té an neg mawon

an neg ki pa bon
an vakabon
an mal-kochon

A! Papa-mwen… Sa pa ayen… Kisa moun pa ka di?!

yo di kiw té an madradjè

an kouyonnè
an kokè
an vòlè

A! Papa-mwen… Sa pa ayen… Kisa moun pa ka di?!

Yo di kiw té an malfentè

an neg mové manniè
an siwotè
an nèg douvan-dèyè

A! Papa-mwen… Sa pa ayen… Kisa moun pa ka di?!

Yo di kiw té an isenbòt

an neg-bèlòt
an Kòyòt
an neg-tjilòt

→   Lire Plus

22 kout koutla pou 22 Mé

 — Par Daniel M. Berté —

22 kout koutla pou kapti an Afwik-la     

22 kout koutla pou gwan vwéyaj-la      

22 kout koutla pou la vant nèg-la    

22 kout koutla pou fè-cho mawkaj-la

22 kout koutla pou sèp-la      

22 kout koutla pou fwèt-la      

22 kout koutla pou kawkan-a       

22 kout koutla pou laba-la                   

22 kout koutla pou kolié an fè-a                   

22 kout koutla pou sé chenn-la                         

22 kout koutla pou lé kat pitjièt-la             

22 kout koutla pou amak-la                    

22 kout koutla pou bwenbal-a              

22 kout koutla pou bayon piman-a                   

22 kout koutla pou zorè’y koupé-a                     

22 kout koutla pou jawé koupé-a                         

22 kout koutla pou lapoud-la limen an tjiou nèg-la                 

22 kout koutla pou ribèl Sézè-a

22 kout koutla pou fannfwa mèt-la

22 kout koutla pou san-a ki tijé-a         

22 kout koutla pou sèl batenm-la man ka sonjé jôdi-a       

22 kout koutla pou 22 Mé 1848-la

     

Daniel M. Berté

→   Lire Plus

Lé 7 dékatman de mon nwèl de dizan

— Par Daniel M. Berté —

Textes lus par l’auteur lors de « Rencontre  pour le lendemain » du 27 décembre 2016

  1. Laliwondaj avan Nwel… Dame Nature se prépare et se pare. Elle agrémente sa robe aux mille nuances de verts de quelques touches de couleurs spécifiques :

  • le blanc dentelé des fléri-nwel
  • le rouge vermeille des grozèy-péyi
  • Le blanc neigeux des flèch-kann
  • l’oranger rougeâtre des mandarin
  • le blanc odoriférant du mugé-péyi
  • le jaune d’or pale des zoranj
  • le blanc éclatant des lenj lanmès mis à lablanni dans les savann

NB : Quelques autres signes de cette atmosphère noèlisante :

→   Lire Plus