Étiquette : Daniel M. Berté

Il y 8 ans la mort d’Édouard Glissant

— Par Daniel M. Berté —

Édouard Glissant s’en va

Une Lézarde dans Le Quatrième siècle

Une Malemort dans La Case du commandeur

Un Mahagony dans le Tout-Monde

Un Sartorius  qui crit : Ormerod

Edouard Glissant s’en va…

Édouard Glissant, le Soleil de la conscience, qui de son Discours antillais à son Discours de Glendon nous a conduit, par sa Poétique de la relation, à une Introduction à une poétique du divers ;

Édouard Glissant s’en va…

→   Lire Plus

Drapo Wouj-Vèw-Nwè

— Par Daniel M. Berté —

Nou pé pa ritjilé
Listwa-nou ka vansé
Souvantman i matjé
Epi la koulè wouj

Lè zafè-nou mélé
Nou bizwen débrouyé
Lespérans-nou plasé
Anba sign koulè vèw

Ki moun ka désidé
Ki drapo pou lévé
Kat sèpen térasé
I rété wouj-vèw-nwè
***

Sewten ka asiré
Ki sé an gran lidé
Sosializm yo kriyé
Ki prézanté an wouj

Ek pou senbolizé
Péyizannri lévé
I ka riprézanté
Epi la koulè vèw

→   Lire Plus

Misié Joj

— Par Daniel M. Berté —

Lè Man moun ka pasé ek ka ratibwazé
I toujou san fouté si’y ka fè moun kriyé
Nou pa la pou pléré ni pou sa rigrété
Men nou pa ka bliyé épi nou ka sonjé

Joj Elétèw Movwa, misié lawa dé mo
Nonm ki palé anpil ek ki matjé an lo
Adan lé piès téat i mété kréyol wo
Ek sa’y kité ba nou sé pa dé pawol flo

→   Lire Plus

Misié Mèt Mo (Ba Mèt Marcel Manville)

— Par Daniel M. Berté  —
Mèt Marcel Manville,

misié la pawol, ou méwté vréman tit : « Misié mèt dé mèt di baro »

Misié mèt mo

militan marxsist, mèt défansè ki mouyé kôy pou moun kolonizé maré

Mèt Marcel Manville,

mèt mawtelè dé mo ki matjé ek mannié dé model plodwari

Misié mèt mo

→   Lire Plus

Laribot

— Par Daniel M. Berté —

Charlòt ki ka fè pòpòt di : « Fòk nou fè an laribot ! »

Ti-Bob an boug ka fè djob, vini épi boutèy schwob

Man Mirèy an machann boutèy vini épi siwo-gwozèy

Pol-Labonm ki té chofè bonm pòté dé ti bidon ronm

Mèt Bewté ki sé kowdonié mennen bwèt paté salé

Gwo-Ako an péchè brigo pòté boutèy ponchokoko

Alèksann ki sé koupè-kann pòté diven épi ji kann

Kay André ki sé palfimié yo tout bay monté a pié

→   Lire Plus

Jwé mizik pou la Sent Sésil !

— Par Daniel M. Berté —

Bat tanbou, tibwa, batri ek dé lanmen’w
Pran siyak, bwa-ronflé, chacha ek dé pyé’w
Mennen piano, violon, awmonyòm ek djòl-ou
Pòté tronpèt, sakso, tronbòn ek Zorè’y-ou

Epi klarinet, flit, awmonika ek dé zié’w
Plis djita, siyak, manman-kochon ek tout kò’w
Mayé tousa an awmoni ek kadans épi lespri’w
Pou mété bel anbians ek jwé bel lanmizik

Mizisien ! Akòwdé !
Balansé lasòs ! Twa-kat !
Jwé pou la Sent Sésil !

Jwé zouk épi salsa, slo épi lambada
Jwé wòkannwol épi konpa, vals épi kalenda
Jwé bel mizik pou la Sent Sésil !

→   Lire Plus

Yonndé mo kréyol

— Par Daniel M. Berté —

Yonndé ti mo kréyol
Pou pé sa konsolé
Moun lapenn ka pijé
Pou kouraj yo trapé

Yonndé mo dou kréyol
Pou palé di lanmou
An pawol swa ki dou
Pou lé chou ek doudou

Yonndé gro mo kréyol
Pou lakolè monté
Pou nou pé sa kontré
lé mové malmaké

→   Lire Plus

Misié Mòn-a (Ba Ejèn Mona)

— Par Daniel M. Berté — 

Misié Mona mizisien fè moun Matinik monté mòn

Mòn yo grenpé pié-ni pou mété grif an tè

Mòn « Lasaro la» pou fè an « Face a face »

Mòn « Mansè Bébé »-a pou défann « Ti Milo »

Mi mèt mapipi mizik-mòn Matnik… « Oui Misié Mòn-a ! »

Misié Mona mizisien fè moun Matinik monté mòn

Mòn épi flit banbou pou chanté « Bois brilé »

→   Lire Plus

Latret nef 

— Par Daniel M. Berté —

Antan lontan YO fè Neg janbé loséan
Sa ki té fè kakol, YO fouté yo adan
Jòdijou Pasaj Nwè sé Méditèrané
Dot nèg ka mò néyé an Méditèrané

Kapitenn négriyé fann tjou neg wouspétè
Isalop atjòlman ka fou neg an malè
Neg paré pou janbé la Méditèrané
Nèg mélé ka néyé an Méditèrané

→   Lire Plus

Lé vakans fini

— Par Daniel M. Berté —

Ya plu de brè-man-dan lakay misié Awman an komin Dianman

Ya plu d’ben-lariviè épi la vièy bèlmè pa koté Gwan-Riviè

Ya plu de zouk béton o klèb Kaka-mouton épi a Fon-larion

Ya plu d’bèl festival pou sa baw bon moral dan la vil de Foyal

Ya plu d’vwayaj-kwazièr an bato an plèn mèr ou lawo dan lézer

Ya plu d’flim cinéma épi Kawolina o conplèx Madiana

Ya plu de touw siklis toutolon dé rout-pis épi chèf Defontis

→   Lire Plus

Tranmanntè

— Par Daniel M. Berté —

Tè troublé
Tè tjannsé
Té tranblé
Tjééé !!! Tranmanntè !!!

Tè tewbolizé
Tè tanngé
Tè touné
Wop !!! Tranmanntè !!!

Moun makaté
Moun matjilpaté
Moun mélé
Manmay !!! Tranmanntè !!!

Moun molpiyé
Moun matjilpé
Moun mawtirizé
Anmwé !!! Tranmanntè !!!

→   Lire Plus

Ce jour-là… Jou tala

— Par Daniel M. Berté —

Le soleil arachnéen blessait furieusement la Terre à coups de rayons denses et amers et bleuissait douloureusement les cœurs… Jour de malheur…

Lèy té foukan dòmi, lalin té pati entjèt kon an tatjèt adan an finèt nèf, san ba maléré an soufrans an ti dousin klarté… Jou movèzté…

Le soleil scorpionnite dardait ses rayons assoiffeurs qui brûlaient bêtes et roches, hommes et plantes dans sa géhenne infernale… Jour fatal…

Van lalizé té fèmen djòl-i kon lanmen boug chis èk raden toutalafwa ki pa lé ba’w an sikdòj ajijéwè an akakwèl, èk tout dlo kouri séré dé dègré pli ba ki kabann vètè…. Jou malè…

Le soleil trigonocéphalique strangulait la souffrance gratellisée en fourmis rouges de ces êtres étranges des champs de cannes mortifères… Jour de chimère…

Latè fann kon zékal tòti, piébwa pèd fèy, zandoli rantré majòl-yo èk arété pran glisad anlè fèy koko… Jou bobo…

Le soleil scolopendré asséchait à mort la gorge des rhumieurs, docteurs es dèkolaj-pétépié, spécialisés en labsent, mabiyaj et autres kokoyaj… Jour de dernier voyage…

La riviè pèd fwa, pèd fos, pèd dlo, èk tout krapolad ki té ka fè plodwari adan’y fèmen djol-yo di kon klou… Jou vin fou…

Le soleil fourmi-rougé carbonisait dans son crématorium, toute l’engeance des fils maudits de Cham perdus en la dérive giratoire cyclonale… Jour létal…

Sété plis ki an dékalé mangouss… Sété an vré dézarmeman… Pi !

→   Lire Plus

TCSP

— Par Daniel M. Berté —

O pipiri chantan moun batjé a Carrère

Parmi, kat tianmay épi dé vié granmer

Démaraj an dousè, aré l’Aéroport

An majò an motan déklaré: « Mwen a bòw! »

Misié boustjilé moun pou désann la Lézarde

An vié madanm kriyé : « Avek mwa prené gard ! »

Trasé Chimen’w Souplé Papa !

→   Lire Plus

An boutjé-flè arkansiel (Ba Térèz Léotin)

— Par Daniel M.Berté —

An flè wouj félisitaj
An flè oranj félisitans
An flè jòn félisitman
An flè ver félisitasionri
An flè blé félisitasionaj
An flè endigo félisitasiònman
An flè violèt félisitasionasion

Pou man fè an bel boutjé awkansiel félisitasion
Pou an sakré gran madanm matjèz
Pou di’y an bel ek gwozégwan woulo
Pou bel léjèt la i fè an machawriè a
Pou fè nou viré viv an moman lavi nou

Pou lavi Vensèn an moun bòkay nou
Pou kontinié lévé katjil an kabèch nou
Pou « Un bonheur à crédit »
Pou « An bonnè asou karné-krédi »
Pou dènié liv ou ba nou, mèsi Térèz Léotin !

Daniel M. Berté 80718

→   Lire Plus

Sitiyasion Matnik

— Par Danilel M. Berté —

Sitiyasion kritik, YO gaté Matnik

YO fè nou-menm simen
Lanmò a dé lanmen
Maladi san manman
Pou an zafè lajan

Sitiyasion trajik, YO dékatjé Matnik

Tè ki ka ba’y manjé
Vini klòwdékoné
Lariviè pa palé
I ankò pli touché

Sitiyasion krabik, YO dékalé Matnik

Nou éséyé monté
Pou té pé respiré
Brim saawrièn rivé
Nou tout la ka toufé

Sitiyasion bililik, YO débiélé Matnik

→   Lire Plus

Lafèt lanmizik-nou

— Par Daniel M. Berté —

Yéééé! Jòdi ventéyen Jen, nou ka’y fè an ti-bef
Bien aksé… Balansé !
Mizik djèl ! Jwé !
Yélélé yélala… lalé-lala !

An bari viann-salé ek an lapo kabrit
Bien tiré… Tanbou !
Tanbouyé! Jwé!
Boudoumbé boudoumba… lalé-lala !

Dé mòso bwa-griyav ki tayé dwèt-pitjèt
Bien pliché… Ti-bwa !
Tibwatè ! Jwé !
Takpité takpita… lalé-lala !

An kalbas dévidé épi trant grenn légliz
Bien soukwé… Chacha !
Chachayè ! Jwé !
Chachawé chachawa… lalé-lala !

An mòso ti-banbou pèsé épi fè cho
Bien souflé… Toutoun-banbou !
Flitis ! Jwé !
Fiyolé fiyola… lalé-lala !

Tanbou, ti-bwa, chacha épi toutoun-banbou
Bien akòwdé… Mizik !
Mizik-chen ! Jwé !
Woulé wouli woula… lalé-lala !.

→   Lire Plus

Priyè-palé pou papa

— Par Daniel M. Berté —

Pou pen ou partajé
Pou pwason ou péché
Pou prin ou pòté
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa !»

Pou patat ou planté
Pou pwa ou pliché
Pou poul ou plimé
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa !»

Pou pasaj ou préparé
Pou pawòl ou préché
Pou psòm ou prédjé
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa ! »

→   Lire Plus

Lé kakolè

—Par Daniel M. Berté —

Lé moun ki goumen rèd
san janmen bésé tèt
pou trapé Libèté
sété dé kakolè

Karayib an kolè
kont lé anvayisè
ki tè-yo té vòlè
sété dé kakolè

Nèg-mawon ki foukan
alé viv dan gran bwa
pou pa rété an chenn
sété dé kakolè

Zesklav ki révolté
pou fè sav yo sé nonm
ki pa bagay dòt nonm
sété dé kakolè

→   Lire Plus

Jou tala

— Par Daniel M. Berté —

Ebé Bondié !
Sa ka rivé mwen-a ?
An mitan pa lapot-mwen !
Jou tala!

Tonnan didié, padon Mondié
Zot fè-mwen sa ?
Jiskont la mwen né-ya !
Jou tala !

Sapristi !
Kouman si fè ?
Prop yich mwen pèd lakat !
Jou tala !

Enben enben !
Es ou pé kwè sa ?
Vini sali dlo-a adan lafèt mwen-a !
Jou tala !

→   Lire Plus

Mé 1848 (Pou zesklav ki tonbé…)

— Par Daniel M. Berté —

Labitasion Duchamps an gérè désidé
Défann moun bat tanbou pou fè manniok grajé
Romen di i pa fèt ek i koumansé jwé
Jérè té anrajé, la grajri I fèmé
Li Romen protesté, makolin i échwé

Lé kòn-lanbi sonnen, la nouvel anonsé
Bon moun désann Senpiè pou’y té sa libéré
Pory-Papy adjwen wouè lafoul bien paré
Mandé ladjé Romen paske sa té vo mié
Lapòt lajòl ouvè ek lé zafè kalmé

Esklav pa bò Préchè, bòkay té ka rantré
Mè-a yo kriyé Huc ek swasant boug awmé
Baré-yo an chimen ek kout fizi pété
Gro konba koumansé, lézòm mété difé
Vennsenk mò i té ni épi senkant blésé

Yo mennen-yo Senpiè, lepeup lévé faché
Alé lakay Sannois éti blan té séré
An kout fizi pati ek sé Michaud yo tjwé
Moun met difé nan kay, twanndé blan yo brilé
Bato « La Caravanne » épi manmblo rivé

→   Lire Plus

Héééé !!! Anmwé !!! (Ba lé Gazaoui)

— Par Daniel M. Berté —

Malmennen paw lé masakrè… Gadé sa !
Mawtirizé paw lé profitè… Gad sa !
Piétinen adan tè’y… Ga sa !
Violanté adan lachè’y… Gasa !
Nié adan limanité’y… Gaza !
Gaza kriyé !!! Anmwééé !!!
Anmwééé !!! Martinitjé !!!

Gaza bonbawdé… Tjè-mwen bonbé
Gaza dékalé… Tjè-mwen déchiré
Gaza siplisié… Tjè-mwen ségné
Gaza ratibwazé… Tjè-mwen révolté
Gaza ravajé… Tjè-mwen rélé
Anmwééé !!! Gaza ka kriyé !!!
Matinitjé !!! Anmwééé !!!

Gaza ka toufé … Solidarité !
Gaza ka lévé… An ti-lanmen souplé !
Gaza ka goumé… An ti kolé-zépòl souplé !
Gaza ka rézisté… An ti kolé-tèt souplé !
Gaza ka tjenbé… Solidarité !
Anmwééé !!! Gaza ka kriyé !!!
Matinitjé !!! Anmwééé !!!

Daniel M. Berté 300714

→   Lire Plus

Kous Mawon

— Par Daniel M. Berté —

Man pati pou kité lanfè bitasion… chyen an tjou mwen !
Man pran kouri pou kité fè cho… chyen an tjou mwen !
Man ba’y alé pou kité kout frèt… chyen an tjou mwen !
Man pété’y pou kité kacho… chyen an tjou mwen !
Man tijé pou kité lé sèp… chyen an tjou mwen !
Man trasé pou kité rigwaz… chyen an tjou mwen !
Man apiyé pou kité kawkan… chyen an tjou mwen !
Man fè lafimen pou kité léchèl… chyen an tjou mwen !
Man ba’y bwa pou kité labwaz… chyen an tjou mwen !
Man fann kann pou kité mas-an-fè… chyen an tjou mwen !
Man janbé-la-kréyasion pou kité laba… chyen an tjou mwen !
Man pran lavòl pou kité kolié-fè… chyen an tjou mwen !
Man pété pak pou kité chenn… chyen an tjou mwen !
Man foukan pou kité kat-pitjèt… chyen an tjou mwen !
Man maré patjé mwen pou kité amak… chyen an tjou mwen !
Man pran an kous-kouri pou kité brenbal… chyen an tjou mwen !
Man kasé kòd pou kité bayon-piman… chyen an tjou mwen !
Man mété kouri atè pou kité zorèy raché… chyen an tjou mwen !

→   Lire Plus

Misié Mémé Mapipi Mèt Matjè Matnik

— Par Daniel M. Bertin —

Misié

Ki matjé Kadas

Misié Mémé

Ki matjé Fèwman

Misié Mapipi

Ki matjé Kòw pèdi

Misié Mèt Matjè

Ki matjé An tanpèt

Misié Mémé Mapipi

Ki matjé Mwen Laminè

Misié Mapipi Mèt Matjè

Ki matjé Chien té ka pé

Misié Mapipi Mèt Matjè Matnik

→   Lire Plus

Wonz ! (An sonjé ba Curtis Louisard)

 

— Par Daniel M. Berté — 

Wonz man Sèbi !!!
Woulé ban mwen Louisard !!!
Dézapiyé, lévé lanmen !!!
Woulé !!!

Wonz lanné ki pasé
dépi jou nou tandé
an nouvel ki pété
tèt tout Matinitjé
Pawòl-mwen jis… Curtis…

Wonz fwa moun kèsioné
pou yo té asiré
ki sé té wou misié
ki Man Moun té Chayé
Sa’w fè nou-an lawtis… Curtis…

→   Lire Plus

Powézi (Pou 21 Maws, jounen mondjal lapowézi)

— Par Daniel M. Berté —

Lè’w ka li, lè’w ka tann, tèks ki ni powézi,
I pou soukwé nanm-ou, i pou matjé lespri’w,
Touché tou lé senk sans, kwenyen tout santiman’w
Oblijé’w réfléchi ek kité’w tou sézi

Fo’y brennen tout fil tjè’w, fè’y tonbé jik an pié’w
Ek an menm balan-an fè’y rimonté an plas
Fo’y mennen dlo nan zié’w ka mantjé néyé tjè’w
Lè’y palé di lapenn doulè ek mové pas

Fo’y sanslé’w jik an mwel épi mennen’w an trans
Kon lè misié-madanm ka mayé an jwisans
Fo’y mennen’w dan lajwa é dan la kontantman
Akondi sé lanmou ant zanfan ek manman

→   Lire Plus