Étiquette : Daniel M. Berté

Divini zozio ?

— Par Daniel M. Berté —

Divini zozio ?

Aimé Césaire té di
afos i gadé-yo, an pyébwa i divini
Mwen sé zozio man lé vini
afos gadé-yo épi lanvi
Si man té pé èt an zozio
kiles man té ka’y chwézi ?
Yonn ki ni gro-gran kri
oben an tou piti ?
Sa ka rilévé défi
ek afronté lelmi ?
Yonn ka volé isi
oben jik lenfini ?
Tala ki ni plim gri
ek ki rayi lapli ?
Sila ki évité pri
adan an piej lagli ?
Malfini ki ka souri
lé Jili ka fè kokinri épi Anri ?
Sisi ki ka sanfui
jik Sentlisi lè’y wè fizi ?
Kayali ki ka di
ki titiri sé kochonni ?
Grigri ki ka dòmi
an lépini Sentmari ?
Pewdri ki ka kouri
an lari Sentespri ?
Pipiri ki ka pini
sa ki touché yich-li ?
Bengali ki ka ri
douvan an mango mi ?
Koulibri ki pati
pou étenn lensandi ?

Anpil bòn volonté man ni
pou kon zozio man sa pati
pou alé fè an bel wondi
Jis an tet-mòn Fonsendini
Men jiskisi man ka santi
man pa ka’y rivé réyisi
Zozio sa red a divini
sa pa fasil pies mé zanmi
Si dé bel zel man té ni
man té ka’y pé pati
Fè tousa man anvi
volé lwen dan lanati<p>  Lire Plus

Maren-péchè

Maren-péchè

(Ba lé Adémar)

— Par Daniel M. Berté —

Maren-péchè de bònimè

Ek yo anmen alè lanmè

Maren-péchè lévé bonnè

Pou pati alé an lanmè

Sé pa boug ki ka gadé lè

Pas trava’y pa ka fè yo pè

Yo ka fè bon lajan délè

Lè yo mennen an ban atè

Ki yo ka vann ba lé achtè

Sa ka fè maché lé zafè

Maren-péchè ka pran bon fè

Men yo paka ladjé lanmè

Men si lapech pa ba’y an lè

Yo pa ka rété ka bat bè

Yo ka sanblé kon sè ek frè

Pou pé sa rédi senn atè

Nas-yo malonnet ka vòlè

Klòwdèkòn ki désann lanmè

Park natirel maren ouvè

Ni tousa ka fouté-yo fè

Maren-péchè pa flègèdè

Yo tout sé frè anlè lanmè

La pech chadron sé kontrolè

Rol a péyé sé gran bonnè

Kannot filet épi motè

Tousa ka rivini tro chè

Men sé pa moun ki plewnichè

Pas yo ni kouraj ek yo fyè

Dan la dévenn kon la doulè

Yo pa ka met jounou atè

Maren-péchè pa tjoupèpè

Ek yo toujou ka bat lanmè

Yonn ka jwenn Met Bazil délè

Pas pa ni branch an gran-lanmè

Ek lafanmi é lé konpè

Ka pléré jiska néyé tjè

Mé sa ki pran kalot Malè

Poutan pa ka rété tèbè

Sé pa moun ki ka fè lèlè

Yo ka goumen pou pé wè klè

Maren-péchè dèmen kon yiè

Ka’y kontinié alé lanmè

Daniel M.<p>  Lire Plus

Mové van – Mové bal

Mové van – Mové bal

— Par Daniel M. Berté —

Mové van
Mové bal

Mové van ka soufflé
Mové bal ka siflé

Mové van modision ka soufflé
Mové bal modision ka siflé

Mové van modision ka soufflé lanmò
Mové bal modision ka siflé lanmò

Van laviyolans
Bal lavanjans
Van lentolérans
Bal lentranzijans

An sel alé-viré
Lamorg ek lavéyé
An sel alé-viré
Lé paran dézolé

An sel soufrans an tjè
Lanterman senmitjè
An sel soufrans an tjè
Dézòlman frè ek sè

Bal lakolérans
Van lasoufrans
Bal lendésans
Van lenpisans

Mové bal modision ka siflé lanmò
Mové van modision ka soufflé lanmò

Mové bal modision ka siflé
Mové van modision ka soufflé

Mové bal ka siflé
Mové van ka soufflé

Mové bal
Mové van

Daniel M. Berté 100925<p>  Lire Plus

Sèbi lapawol épi Mac Rémon

— Par Daniel M. Berté —

Woulé ba-mwen Soley éklérant réyonnant Ba-mwen lapawol glisant ba misié Rémon

Dimiwon, dimiwon, won notinbé i ka monté
Wa di fanmi bonjou lè’w ka monté Wa di zanmi bonjou lè’w ka monté
Mac Rémon, Mac Rémon, won notinbé i ka monté

1 é 1 : Dé! Désiyis man Désilap démon de ladévenn!
Je pense dans ma kabech-sisi et de ma djel kalé je crie : « Mac Rémon ! »
« Je n’ai de cri qu’en cette trace où fut le sel… »

Tak, drib, repriz-devolé : je crie : Mac Rémon, foutbalè !
Koudwa, smach, amowti : je crie : Mac rémon, ténis-jwè !
Békann, randoné, sprint : je crie : Mac Rémon, pédalè !<p>  Lire Plus

An zafè dlo

An zafè dlo

— Par Daniel M. Berté —
Gro lapli ka tonbé
Laviè ka débòdé
Lè gro kanrèm rivé
Poutan nou mantjé dlo
Man vréyé dlo, man pa mouyé pèsonn

Lasopama sloganné
Tè sé bwa, bwa sé dlo, dlo sé lavi
Epi dot i goumen
Pou sa protéjé dlo
Dlo pa ka monté mòn

Lasétéèm mandé
lotorité inik
Lé konséyé jiré
Pou tout moun menm pri dlo
Ou pa ka sali dlo’w

Lakasem ek Kapnò
Di wop tjenbon-tiré
Lespassid déklaré
Sé an fo bon lidé
Pa pran dlo mousach pou let

Laduem li afiwmé
Fok fè diféraman
Puma di réparé
Tout tiyo ki krévé
Chayé dlo an pannyé

Odisi Esème
Di sé nou lé fewmyé
Sé nou ki pou fiksé
Pri pou moun péyé dlo
Kout kouto an dlo pa ka lésé mak

Lamses ka djoubaké
Pou pé sa dépolyé
Fo déklòwdékoné
Pou sové la santé
Pwason an dlo toulong men i ka santi fré

Komité sitwayen lisid
Dénonsé la jésyon
Mandé fè an réfowm
Dlo potab pou tout moun
Dlo pyé’w an difé, ou pa menm sav

Pandan yo ka babyé
Dlo ka ped anba tè
Pandan yo ka palé
Lé pépa ka pijé
Dlo dépasé farin Daniel M.
<p>  Lire Plus

Nonm dou…

— Par Daniel M. Berté —

Nonm dou…

Man sé an nonm dou…
An nonm dou dou pasé siro sik sosé dan miel
An nonm doué di don dibikité di et isiya ek o siel
An nonm dousin ka balansé an balansin-sisin lé fiy
An nonm doulè ka di tout ladétres ki ka danmé lavi’y

Man sé an nonm dou…
An nonm douvan ka vansé kanktékant épi jimo’y dèyè
An nonm doutan otan ki Sen Toma ki lé wè pou pé kwè
An nonm doub ka boudé kon doub-sis dan an jé domino
An nonm dous ka sèvi lé kalin lé kares lé bel mo

Man sé an nonm dou…
An nonm doudou chéri-kòkot-lanmou-pendou-sikré
An nonm douzièm kon yon parmi lé zapot biennémé
An nonm doum ki anmen pran létjet lariviè an kanpan’y
An nonm doublaj ki ka pran douvan avan ki douvan pran’y<p>  Lire Plus

An laviya, lé sa ki, sé yo

— Par Daniel M. Berté —

An laviya, lé sa ki, sé yo

An laviya, lé sa ki
ka brilé
lavi paw lé dé bout
ka woulé
a dé-san anlè tout vié lawout
ka kontinyé
fonsé san krent épi san dout
sé yo ki ka siwviv

An laviya, lé sa ki
ka alé
ek ka ba lari chenn
ka éré
touléjou kondi an nanm an penn
ka viré
san ayen kon an konkonm san grenn
sé yo ki ka déviv

An laviya, lé sa ki
ka pléré
pou an wi pou an non
ka lonjé
an lanmen pou vòlè an bonbon
ka anvyé
sa ki bon ek menm sa ki pa bon
sé yo ki ka souviv<p>  Lire Plus

Chan lé chan

— Par Daniel M. Berté —

chan koton,
chan kafé,
chan kann,
chan mizè…

An solitid-mwen…
An solitid-mwen…

adan chan koton-yo,
malè-mwen ka pléré,
malè-mwen ka lévé,
malè-mwen ka palé…

adan chan doulè-mwen…
adan chan doulè-mwen…

an solitid-mwen,
adan chan kafé-yo,
doulè-mwen ka monté,
doulè-mwen ka kriyé,
doulè-mwen ka palé…

adan chan soufrans-mwen…
adan chan soufrans-mwen…

An solitid-mwen,
adan chan kann-yo,
soufrans-mwen ka pété,
soufrans-mwen ka rélé,
soufrans-mwen ka palé…

adan chan dévenn-mwen…
adan chan dévenn-mwen…
<p>  Lire Plus

Pétrol

Pétrol

An gro tet jòn-fol
Ki ka jwé pliziè wol
Mété limond an bòbol
Pou an zafè pétrol…
Sa pa drol !

Epi konpè’y ki pa boug mol
Yo ladjé bonm anlè lékol
Tjenbé détwa Dowmuz pa kol
Fouté Kiba dan an lajol…
Sa pa drol !

Yo fouté péyi an lakol
Désann lékonomi an vol
Di nò o sid ant lé dé pol
Tousa pou an zafè pétrol…
Sa pa drol !

Zopozan ki lé fè kakol
Kisiswa Pyè kisiswa Pol
Pyé-yo maré dan an ti-bol
Ek yo ka pèdi lapawol…
Sa pa drol !<p>  Lire Plus

Lavé zyé-nou

— Par Daniel M. Berté —

A la baz Saint-John Perse mandé dan Anabase
« koté pou touvé dlo lannuit ki ka’y lavé zyé-nou ? »
Mai-Poésie épi krey Balisaille mandé osi
« touvé dlo lannuit ki ka’y lavé zyé-nou »

Dlo-lannuit sé ki dlo ?

Dlo-fret Dlo-benyen Dlo-lavandé ?
Dlo-lariviè Dlo-lasous Dlo-glasé ?
Dlo-brè Dlo-dous  Dlo-gazez ?
Dlo-danmjann Dlo-lanmè  Dlo-férijinez ?

Dlo-twalet Dlo-prop Dlo-ma ?
Dlo-karaf Dlo-boutey Dlo-ja ?
Dlo-marigo Dlo-mang Dlo-béni ?  
Dlo-kalbas Dlo-kourant Dlo-dòmi ?

Dlo-lafontèn Dlo-sal Dlo-cho ?
Dlo-plat Dlo-minéral Dlo-koko ?
Dlo-potab Dlo-bonm Dlo-robiné ?
Dlo-lasénisman Dlo-sitèn Dlo-kafé ?

Dlo-divin Dlo-de-révey Dlo-mennen-vini ?
Dlo-de-viktwaw Dlo-piman Dlo-lapli ?
Dlo-briz-tout Dlo-damérik Dlo-ben-démaré ?
Dlo-kloruré Dlo mousach Dlo-sawlé ?

Lavé zyé kiles nou ?<p>  Lire Plus

Kankan milan ek chui-chui-chui

Kankan milan ek chui-chui-chui

— Par Daniel M. Berté —

Kankan milan ek chui-chui-chui
Pa koté lakay-nou sé an spow nasional

Kankangnez otjipez pandan tout lajounen
Anlè do lafanmi, lé zami, lé vwazen

Milannez soutirez ka rakonté zafè
Anlè tet nonm kon fanm ka di sa yo pa wè

Chui-chui-chui san fè bwi, ka palé épi fwa
Mété bouch anba bra, ek sé pa pawol swa

Kankangnez bien alez adan radio-fey-chou
Ka kòlpòwté anchay tou lé jou ki fè jou

Milannez annafez vini modernizé
Yo kité kwen-lari, délésé lé mawché

Chui-chui-chui, chui-chui-chui, véyé zafè lézot
Pawol janbé finet ek soté pa lapot

Malpawlez jòdijou dan média ofisiel
Séré dèyè pòwtab ka dévèsé bon fiel

Epi lé nouvel mod, yo anko pli fetchiez
Yo jis chanjé non-yo ek yo ka fè bon djez

Tanto yo fesboukez, dot lè enstagramez
Yo osi gran twitez, rèn rézo-sosioez

Daniel M. Berté 91118<p>  Lire Plus

Kracha

— Par Daniel M. Berté —

Kracha

Kracha bet
Kracha dromadè
Kracha lama
Kracha kobra
Kracha zagriyen
Pas …

Kracha kolonié
Kracha rayisans
Kracha sipériorité
Kracha limiliasion
Kracha dominasion
Non !

Kracha nonm
Kracha mépri
Kracha lakolè
Kracha lensilt
Kracha rasis
Janmen sa !

Manman té ka di :
Man ka kraché atè, pa kité’y sek
Sé té pou’w ba kò’w balan
Lè’y té vréyé’w fè konmision
Respé pou’y souplé !<p>  Lire Plus

Wondin komin Matinin

— Par Daniel M. Berté —

Wondin komin Matinin

Man an pàn épi Sizàn dan an vàn Sentàn
Man kout-lanmen mayengwen ek yenyen Omaren
Man grafiyen Jilien an nen Voklen
Man kaka twa fwa Périola Ofanswa

Man vòlè penwobè bòdlanmè Wobè
Man maté Marité-gro-tété Trinité
Man kouri an lapli an lari Sentmari
Man koko pou zabriko an dalo Marigo

Man kwenyen Adriyen an bouden Loren
Man fent san krent an kolokent Baspwent
Man ba souba koutba Makouba
Man wè kokangnè atè Granriviè

Man brè sipè ek labyè Préchè
Man kolè lè man wè malfentè Senpiè
Man bonbé san tonbé ché Bébé Kawbé
Man pèn épi Jilièn an pitèn Belfontèn

Man kòkot Finot an lapot Kazpilot
Man pè léswè bò la kawyè Chelchè
Man ral mal chouval Bòdkannal Foyal
Man wenyen tet-pen bonmaten Lanmanten

Man bos san fos an ti-ros Dikos
Man gadé dé sikriyé volé Lavièsalé
Man monté milé a dé Twazilé
Man grenpé a pié koté Ansdawlé<p>  Lire Plus

Anba bonm

— Par Danile M. Berté —
Anba bonm

Boum ! Boum ! Boum !
Esplozion !
Gaza Liran Liban
Anba bonm

Bim ! Bam ! Boum !
Déblozion !
Nétanyawou ek Tromp
Ka pété bonm

Bang ! Bouf ! Blo !
Agrésion !
Sé pa kon dé piten
Ka alé pété-bonm

Vraoum ! Bunk ! Bing !
Abominasion !
Sé tyanmay lékol yo ka tjwé
Anba bonm

Vlouf ! Boudoum ! Krak !
Déflagrasion !
Malad kon bien-pòtan
Ka tonbé anba bonm

Baang ! Bunk ! Blendeng !
Dézentégrasion !
Kay lawout lavi
Ka krazé anba bonm

Boum ! Blo ! Boudouf !
Enplozion !<p>  Lire Plus

Lanmen-mwen

— Par Daniel M. Berté —
Lanmen-mwen

Bonmaten man lévé
Man gadé lanmen-mwen
Blan douvan, nwè dèyè
Ek an èm an mitan’y
Lanmen-mwen karésez
Ki ba madanm plézi
Fé-yo monté an syel
Janbé lakréyasion
Lanmen-mwen soulajez
Pou tjanmay’y-mwen malad
Ki té ni mal-bouden
Ek ba-yo an kalmant
Lanmen-mwen mawonnez
Ki trapé an koutla
Pou té sa dékalé
Pou té sa pété chenn
Lanmen-mwen djoubakez
Ki ralé an manch-wou
Ek tjenbé an tridan
Pou té pé travay tè
Lanmen-mwen nétwayez
Ka lavé ek froté
Ki rad ki kay ki kò
Pou ba-yo an propté
Lanmen-mwen matjez
Ki pran stilo, papyé
Pou endé-mwen trasé<p>  Lire Plus

« Eskandal an kannaval »

— Par Daniel M. Berté —

Bwabwa té dédjizé an kostim prens wayal
I ponmet
Mariyàn mennen’y dansé an bal
Ladjables ki tann sa fè an gro eskandal
Ek mété’y a djélé ki sé li fanm
Vaval
Ki i pa ka’y pran kòn pou vakabòn Foyal
Ek ki kannaval-a sé pa an bakannal

Pawol monté-désann an model radikal
Ek pawol mennen kou, sa sé bagay fatal
Lé dé bougres ploté an manniè enfernal
Kout-pyé kout-tjok pati yo tonbé an kannal
Ladjables balansé an kout-jounou an fal
Mawyàn ki pa manchot fè’y wè trannsis zétwal

Té ni kout-dan osi, bref sé té latotal
Pies moun pa séparé, yo di sel fanm fatal
Ki pé pran an konba andidan kannaval
Toutefwa-sepandan té ni yonndé timal
Ki pou yonn ki pou lot té pré a ba’y an pal
Men apré réfleksion, yo di sa tro kouchal

Makoumè ek Malprop di sa libidinal
Moko-zonbi réponn sa pa orijinal
Ki pa ni pies rézon an vié fanm véjétal
Prétann alé zouké épi wa kannaval
Karolin-zyé-loli touvé sa imoral
Matlo-sou li-menm di i san-fouté-pa-mal

Edmond Evrard Suffrin di sa poligamial
Papa-Djab aplodi mi dé fanm ki brital !<p>  Lire Plus

Nouvo Woch

— Par Daniel M. Berté —

Nouvo Woch

Atansyon-pokosyon-lapo-lonyon sé jou tala…

 

Woch ka volé
ka vòltijé
ka simewjé anlè lepeup

Woch pawol dlo
pawol flo
pawol blo ka tonbé an jaden lepeup

Woch watsap
fésbouk
iks ka antré adan kay lepeup

Woch féknwouz
gorafi
troll ka tronpé lepeup

Woch konférans
enterviou
trak ka terbolizé lepeup

Woch ponmes
ti-tap-an-do
dèmen-gratis ka rivé an kwayans lepeup
<p>  Lire Plus

Mové bwi

— Par Daniel M. Berté —

Mové bwi

« An bann bandi bandé mété bankoulélé san bekmè ni baramin.
Yo ba Matnik bon baton épi fè’y bastjilé dan la bandisité. »
Kronik bandisitay

Po ! Po ! Po !
Mami di sé fizi !
Sizi di sé péta !
Yonn tonbé blo !

Pan ! Pan ! Pan !
Mami di révòlvè !
Sizi di fédawtifis !
Yonn tonbé bouf !

Touwf ! Touwf ! Touwf !
Mami di sé kalach !
Sizi di sé banboch !
Yonn tonbé bong !

Rrratatatatatatatata !
Mami di mitrayet !
Sizi di sé lafet !
Yonn tonbé bidim !

Boum ! Boum ! Boum !
Mami di sa sé bonm !
Sizi di sé labonm !
Yonn tonbé boudoum !

Dong ! Dong ! Dong !
Mami di sa sé gla…
Sizi pa di… Yo tjwé’y…
Kloch ka di Yonn pri… Yonn pri…

Enben ! Enben ! Enben !
Mami la ka pléré…
Sizi ki ped lavi…
Dlo-zié’y ka néyé tjè’y…

Daniel M. Berté 140126<p>  Lire Plus

Lanné 2026

— Par Daniel M. Berté —

Lanné 2026

An Matnik démilvennsis
Volonté pou pé réyisi

Pou zot lé fi ek lé fis
Kouté bien sa man ka di

Sinon kon tout mové trapis
Tonbé zot ka’y kon bet modi

Kom konsey man ni sis
Tandé pawol filozofi

Yonn : Fo arété lé vyé vis
Pratitjé toulong la verti

Dé : Fo pa zot rété tris
Boustjilé lé tablati

Twa : Fo pa fè kon moun chis
Distribyé sa zot chwézi

Kat : Fo soté wo kon pis
Montré zot pa dé molpi

Senk : Fo rayi lenjistis
Bandé vidjò kon mapipi

Sis : Fo sa fè sakrifis
Goumé red pou zot sa ni

Démilven i ni an plis
Sonjé a bien réfléchi

Zot ka’y ni bel bénéfis
Pou pé sa bien aji

Lanné tala démilvennsis
Mòdé fò adan lavi

Daniel M. Berté 010126<p>  Lire Plus

Ay ch… ti chènapan !

Ay ch… ti chènapan !

— Par Daniel M. Berté —

Ay chèché an chapo
sòti an soley cho-a… ti chènapan !

Ay chayé an syo dlo chè
ba manman’w chéri… ti chènapan !

Ay chiré bon chimiz mwen-a
an didan pyé chadek-la… ti chènapan !

Ay chasé bel chivalié
épi chaspo’w… ti chènapan !

Ay chajé vié chawrio-a
san fè lo chèlèlè’w-la… ti chènapan !

Ay chennen ti chouval-a
pou’y pa alé an chan chou-a… ti chènapan !

Ay chwézi an bon chimen
pou’w pa vini an chien… ti chènapan !

Ay chanté épi chaplé’w
pou Satan pa chanboulé’w… ti chènapan !

Ay chwézi an chaspann
Pou sa plen an chop dlo… ti chènapan !<p>  Lire Plus

Lé zo

— Par Daniel M. Berté —

Lé zo

Lé zokasé é lé zokrazé
Ka fini kon dé zékal-zé

Lé zoprimé é lé zoprésè
Ka maché an lari présé

Lé zoditè é lé zoditris
Ka kouté lé nouvel ki tris

Lé zotolan é lé zobwa
Ka viv ek pitjé anba bwa

Lé zomilé é lé zobef
Ka konsomé épi chini-tref

Lé zotaj é lé zotajè
Ka fini kon dé nofrajè

Lé zoranj é lé zopoul
Ka distribié an didan lafoul

Lé zoraj é lé zokaz
Ka rivé an mitan lakaz

Lé zorib é lé zozo
Ka fouté kò-yo atè blo

Lé zozio é lé zotè
Ka vwayajé lwen an wotè
<p>  Lire Plus

« O Wa Béyanzen ! »

— Par Daniel M. Berté —

O Wa Béyanzen !

O Ahidjéré Béyanzen
Di bel péyi di Dahomey
Yo fè’w foukan ek ekzilé’w
A Fodfrans an Matinik

Kon Toussaint-Louverture
Ki pété chenn an Haïti
YO fè foukan tou ek ekzilé
A Fort de Joux dan le Jura

Kon l’Emir Abdelkader
Défansè l’Algérie
YO fè foukan tou ek ekzilé
An France adan chato d’Amboise

 

Kon la rèn Ranavalona
Di bel zil Madagascar
YO fè foukan tou ek ekzilé
Dan lavil blan Alger

Kon l’Almamy Samory Touré
Di lanpiw di Mandinka
YO fè foukan tou ek ekzilé
Dan zil Missanga o Gabon

Kon Ére Ham-N’Gui
Lanprè adan péyi’y Annam
YO fè foukan tou ek ekzilé
A El Biar an Algérie
<p>  Lire Plus

Man ka kriyé

— Par Daniel M. Berté —

Man ka kriyé

Adan kabech-sisi mwen
Ek épi djel kalé mwen, man ka kriyé
Man ka kriyé ba tousa lapawol-yo kadnasé
Ay ! Way ! Wayayay ! Anmwé ! Wélélé !

Adan kabech-zandji mwen
Ek épi djel krazé mwen, man ka kriyé
Man ka kriyé ba tousa
YO maré andidan kal bato
Ek fè-yo travèsé gran loséan blé-a    

Adan kabech-kolibri mwen
Ek épi djel pété mwen, man ka kriyé
Man ka kriyé ba tousa négriyé fouté an dlo
Ek néyé san kwa senmitjè Latlantik

Adan kabech-zandoli mwen
Ek épi djel mitilé mwen, man ka kriyé
Man ka kriyé ba manman ek sésé
Maren-
YO anviolé pou té sa pran pyé-YO

Adan kabech-zòfi mwen
Ek épi djel brilé mwen, man ka kriyé
Man ka kriyé ba tousa
YO vann akondi bet
Ek fòsé-yo travay pou ayen san manman      
<p>  Lire Plus

Man ka lévé

— Par Daniel M. Berté —

Man ka lévé

Ou za ba-mwen bon kalot
Fè tet-mwen tounen douvan-dèyè
Konsi larivyè Lakapot
Ka monté Mòn Balé an awryè

Ou za fouté-men bel gojet
Fè-mwen tonbé anlè bonda
Ek trapé an kalté falfret
Ki kité-mwen an dézawa

Ou za ba-mwen met kakan
Fè-mwen makaté djòlanba
Epi pèdi tout balan
Ek vini kon an ababa

Magré tousa
Man…

Ou za ba-mwen palaviré
Bat-mwen kondi an vié lanbi
Epi fè-mwen kriyé anmwé
Ek fè-mwen rété bigidi

Ou za ba-mwen model kout-pié
Fè-mwen drivé anlè do
Epi pété bò lé dé zié
Ek osi kasé yonndé zo

Ou za fouté-mwen bon kout-tjok
Fè-mwen maté adan dalo
Mantjé fè-mwen vini enpiok
Epi rann-mwen kon an zéro<p>  Lire Plus

Annou fè

— Par Daniel M. Berté —

Nou za pran trop fè
Kò nou ka chayé fè
Tankou yon pyes anba présyon

Fok sòti anba fè
Pa janm pè pété chenn an fè

Fok pran koutla an fè
Fok pran nenpot koko-fè
Annou fè
Pou nou fè sa nou sa fè
Pou nou fè sa nou pou fè

Zel nou pa fet pou chenn
Nou fet pou volé lwen
Soley cho ka tann nou dèyè montay

Fok sòti anba fè
Pa janm pè pété chenn an fè

Fok pran koutla an fè
Fok pran nenpot koko-fè
Annou fè
Pou nou fè sa nou sa fè
Pou nou fè sa nou pou fè

 

Daniel M. Berté 31025<p>  Lire Plus