Étiquette : Daniel M. Berté

La Jepévkf

Pou matjé 25 Novanm : Jounen enternasionnal pou éliminasion violans kont fanm

Jounen enternasionnal pou éliminasion violans kont fanm

— Par Daniel M. Berté —

Jòdiya espwa pou étenn vakabonajri kont fanm

Jòdi endé pou éradiké viòl kolektif fanm

Jou esprésion pou esplitjé vayans kay fanm

Jou éti pou estentjé vis kouyonnè fanm

Janmen ézité pou évolision vwa kolè fanm

 

Jòdla étap pou espozé valè konba fanm

Jou égalité pou étalé vkalité fanm

Jòdiya édiké pou é viktim ki fanm

Jou épanwisman pou étann vkouraj fanm

Janmen ézité pou évolision vwa kakolans fanm

Jounen enternasionnal pou éliminasion violans kont fanm

 

Daniel M.

→   Lire Plus

Nou fini bat ?!

— Par Daniel M. Berté —

Nou pasé lesklavaj
Lanmizè Tan Wobè
Siklòn épi volkan
Tranmanntè débòdman
Nou fini bat ?!

YO prézonnen lepeup
Epi la klòwdékòn
Sargas ka anvayi
Brim-de-sab pa palé
Nou fini bat ?!

Pri lésans épi gaz
Ka monté san rété
Grèv a la mòlòkoy
Ka fè moun ped chivé
Nou fini bat ?!

Jòdi Kovid rivé
Pou dérayé a mò
Pli fò ki kolonié
Fè Neg goumen ant-yo
Nou fini bat ?!

Mantè fè siwawa
Anlè rézo-sosio
Boul moun ka répété
Vérité enstagram
Nou fini bat ?!

→   Lire Plus

Lépopé Kréyol-a

Pou la Jek (Jounen enternasional kréyol )

— Par Daniel M. Berté —

Lè Bondié té tifi kivédi tan pasé
Menm anman té ka di, mon fi si’w lé rivé
Fopa’w palé Kréyol, sèvi plito Fransé
Mé dan tout lakanpan’y, tout lakou, tout mawché
I té ka rété met, i té ka fofilé
Sé li ki té douvan, li té ka dirijé

A fout ! Kréyol pa té kòkòdò misié !
Kréyol rété djok, Kréyol pa ladjé !

Be-a-ba jou baré’y, yo mété’y a koté
An didan lékol-yo, yo défann-li palé
Men sé li ki té wa adan tout jé nou jwé
Woulé mab, jwé topi, soté kod, zwèl-séré
Péché kribich ek krab, trapé tout ti gibié
Planté létjèt an dlo, sé pa té an Fransé

A tonnen ! Kréyol pa té kaka-kok misié !
Kréyol rété djok, Kréyol rézisté !

→   Lire Plus

Anlè tan

—Par Danniel M. Berté —

Délè, parfwa, de tanzantan
Lè mwen ni an ti-moman-tan
Man ka gadé pasé tan-an
Sé an bagay trè étonan

Délè i ka pasé kon van
Kon lalizé ka ay dousman
Dot lè i ka bouwé briskan
Kon siklòn épi gran balan

Dayè mwen-menm an kèsionan
Es ou ka wè’y pasé kon jan
Oben kon matériel roulan
Sé pa bagay ki djè vwayan

Délè ni ka di ki yo pa ni tan
Man ka touvè sa siwprenan
Pas man observé trè souvan
Sé yo menm ki pa lé pran tan

Dayè mwen-menm réfleksionan
Ka mandé si yo pé pran tan
Epi dé lanmen sézisan
Délikatman ou an pijan

Délè ni ka miziré tan
Yo jis envanté enstriman
Ki parfwa pli-zou-mwen savan
Pou yo pé dékoupé tan-an

→   Lire Plus

Bòn rantré 2021 lé zanfan

— Par Daniel M. Berté —

Kelkiswa batiman
Fok sav piti kon gran
Aprann ki enportan
Pou pé alé douvan

Bel ganm pa ka pasé
Sé pa lapenn karé
Fòm tet pa ka konté
Sa’y adan’y ki pézé

Siwtou pa matébis
Pa suiv lé mové pis
Pou alé fè vié vis
Fè toujou sa ki jis

Lé mové konséyè
Sé pa yo lé péyè
Montré zot ni valè
Rété dwet a tout lè

Respekté anségnan
Personnel ankadran
Ek chef détablisman
Toulong ek toulitan

Dépi Kovid rivé
Sitiyasion mové
Mé pa dézespéré
Jes-bawriè respekté

→   Lire Plus

Wa pié-mango

Espésial dédikas ba Joziàn Jolet

— Par Daniel M. Berté —

Sété antan sézon mango
Lé pié-mango pran désizion
Pou chwazi an chef pami-yo
Tjidonk di fè an éleksion

Pou sa respekté la koutim
Chaken de vou dira son nom
Epi tjek mo ka fè la rim
I fodra vanté son bouyon

Zéfirin di ki i divin
Térébantin, parfun pou tout narin
Farin di man ni lachèw fin
Tin, mwen sé niché babin

Mouslin, man dous kon chabin
Mousach, lapo mwen san tach
Alawoz, jé bel fidji woz
Vatab, man pli dézirab

→   Lire Plus

Zédjui

— Par Daniel M. Berté —

Piti, man ka di lè ; gran man pou lé minit
Pli fin ek pli présé, man ka di lé sigonn
Dan an lawonn san fen, man ka matjé li tan
An mont, révèy, lòwlòj, man sé Manzè Zédjui

Mwen piti tij métal, man pé fè an mal fou
Ek si’m fè moun kriyé, sé an mal pou an bien
Si’w asiz anlè-mwen san ou pran pokosion
Si’w pa tjenbé-mwen bien ou responsab mal-ou

Man ni an fant an tèt, ki yo ka kriyé tou
Eti fil ka pasé pou mwen endé’y koud twèl
Monté bouton, présion, rapiésté divès lenj
Endispansab man yé, man sé zédjui a koud

Men man pé koud osi adan tout kò an moun
Lapo’y pa andérò, toupatou andidan’y
Kolé dé bout lachè épi konpè-mwen fil

Man fò kon an doktè, mwen zédjui chiriji

Adan bout an séreng, man ka endé an moun
Si sé pou tiré ba’y, man sé zédjui ponksion
Si sé pou pòté ba’y, man zédjui enjeksion
An manniè kon an lòt, man pé sové’y lavi

→   Lire Plus

Lè lè-a rivé…

(An sonjé ba Jakob ki ladjé laviya…)

— Par Daniel M. Berté —

An dékalfoukasion
An dérayman
An débiélaj (an servo’w)
Lè lè-a rivé…
Lè an moun-ou pati

An terbolizasion
An tranmantè
An tjwézon (an lespri’w)
Lè lè-a rivé…
Lè an moun-ou kasé kòd

An fréyè
An falfret
An féblès (an fondok-ou)
Lè lè-a rivé…
Lè an moun-ou foutélikan

An makataj
An masakraj
An matjilpataj (an nanm-ou)
Lè lè-a rivé…
Lè an moun-ou monté Abolay

An estébékwaj
An estipersaj
An estentjaj (an boyo’w)
Lè lè-a rivé…
Lè an moun-ou foukan kay Bazil

→   Lire Plus

Mové tan

— Par Daniel M. Berté —
An tan lesklavaj
nou pran chenn épi fret
nou pran kat-pitjet épi karkan
nou pran estanpaj ek koko koupé
nou pran mitilasion ek pandézon…

Nou prédié, nou pléré, nou pijé, nou pliyé,
nou pa kasé !
Nou kakolé, nou tjenbé, nou sanblé, nou lité,
pou trapé Libèté !

An tan ladjè
nou pran fè épi Robè
nou pran plon ek bal fizi
nou pran soufrans ek malérans
nou pran asasinaj ek méprizasion

Nou prédié, nou pléré, nou pijé, nou pliyé,
nou pa kasé !
Nou kakolé, nou tjenbé, nou sanblé, nou lité,
pou ritouvé Libèté !

An tou tan
nou pran lavalas ek siklòn
nou pran pétaj volkan ek katastrof
nou pran débòdman ek laséchwes
nou pran tranmanntè ek réboulman

Nou prédié, nou pléré, nou pijé, nou pliyé,
nou pa kasé !
Nou kakolé, nou tjenbé, nou sanblé, nou lité,
pou gadé Libèté !

→   Lire Plus

Tan davan-Tan dapré

— Par Daniel M. Berté —

Kitan tan ka ni tan fè otan tan
tantésibien « ki tan ka kité tan »

Toutan
pou miziré tan
nou ka pran
kadran solèr sablié
lòloj mont révèy
ka fè-nou kwè nou sé met tan
nou ka’y ped tan

Ek pa bliyé
« Li tan perdu ne se ratrap jamè »

An tan lontan
nou té ka alé dan dé tan, janr
ponchanmizik tédansan
zouk-boutèy siwpriz-parti
bal é ot diri-san-trié
oben toufé-yenyen
sa sé té le bon tan

Nou té ka chanté
« Sé le tan dé kopen le tan de lamour… »

Nou té ka pran tan
tan zayé
tan antré anlè madanm
tan fè koulé
tan pran zorèy pou téléfòn
tan fè lafouka
tan pa té ka tonbé

→   Lire Plus

Man ka rété

— Par Daniel M. Berté —

Man ka rété andidan an tou krab
Séré kon an mantou ki tann an kout tonè
Ek ki pé pa sòti pas i wè an ratiè

Man ka rété andidan an ma-dlo
Akondi kapolad yo koupé pat-dèyè
Ek ki pé pa boujé pou alé wè ayè

Man ka rété adan an marigo
Eti dlo ka dòmi épi an gou anmè
Paski djèl-i bouché pou alé an lanmè

Man ka rété an kannal Tibouk-la
Kon Ira Delgado ki ka péché bra-nwè
Pou ba yich-li manjé, tiré-yo an mizè

→   Lire Plus

Kréyatè kiltirel kourajé

— Par Daniel M. Berté —

Kan konsantrasion kolonial

fè’w kréyatè kiltirel kourajé

Kéyèt kafé…
ou kréyatè Tibwa an konnésans

Kèyman tabak…

ou kréyatè Tanbou an kakolans

Kasaj kako…

ou kréyatè Chacha an kalinans

Kéyaj lendigo…

Ou kréyatè toutoun-banbou an kadans

Kawdaj koton…
ou kréyatè Siyak an koultans

Koup kann…
ou kréyatè Banza an kalitans

→   Lire Plus

Kou lanmen

— Par Daniel M. Berté —

Lanmen ka kaliné épi ka karésé
Sé limenm ka chanjé, ka vini anrajé
Epi ki ka ba’y kou

Tou piti ou sirè ek ou pa ka kouté
Dé ti-kou anlè tet épi dé dwet pliyé
Ou pran an ziginot

Si’w sé an ti-sirez ka toujou kontesté
Ant lepous é lendeks lapo’w yo ka tòdé
Sa sé an pichonnad

Lè ou alé lékol, ou pa sa résité
Lison ou mal aprann, pou chak mo ou mantjé
Met ka ba’w an ziktok

Ou antré lésision men ou pa sa prédié
Sé la ou ka santi plat-lanmen an labé
Yo kriyé sa kalot

Si’w éséyé palé pou pé sa protesté
Ou ni an lot model ki sa fè’w arété
Tala sé do-lanmen

→   Lire Plus

Lé radiolè

— Par Daniel M. Berté —

An lanmod a prézan, tout moun-an radiolè
Siw lé zond la radio, yo chef téléfonè
Pa ni gran choy a di, sa sé lé blablatè
Ka fè kwè yo pli fò, sé yo lé badjolè

Ni ka ba’y pawol swa, yo kriyé belpawlè
Dot ki sav sa pou fè, sé yo lé savantè
Ka palé anlè moun, sa sé lé milannè
Ka di’w tousa pou fè, sé yo lé lisonnè

« Appel illimité », sé la ki yo sirè
Plis ki radio-fey-chou, sé dé vré anmerdè
Yo ni la solision, sé dé gran éklérè
Yo konnet tout rimèd, yo kwè ki yo dòktè

Pou péyi-a vansé, sé yo lé konséyè
Kom yo ni enternet, yo jako-répétè
Si-o-ka yo pa sav, yo ka vini mantè
Kou-de-geul kou-de-keur, mi dé jan an-n-afè

Pou yo ayen pa bon, sé lé chef kritikè
Ni ka mandé tjersé, sa sé lé chouvalè
Pa lé ladjé lantèn, sé lé akaparè
Pou jwé tout jé kouyon, sé yo lé dimandè

→   Lire Plus

Chacha Lamémwa

— Par Daniel M. Berté —

Mémwa-mwen andidan an gro chacha kalbas
I sifi man soukwé’y pou pé tann an lo bwi…

Bwi fizi larazia adan an sel dézòd
Bwi lang-YO nou pa sav mé ki té ka ba’y lòd
Bwi kout baton an do Nèg YO maré épi kòd
Bwi chenn ki maré Nèg kondi bèt yonn-a-lòt

Bwi gran kannòt-bwa-a ki toulong ka kratjé
Bwi van ka fè gran-vwèl flaflaté san rété
Bwi kòwdaj ka grensé an pouli mal grésé
Bwi chenn ki maré Nèg anlè gran lanmè-a

Bwi ti-anmay ki fen an kal-a ka kriyé
Bwi Négrès ka pléré maren-YO anviolé
Bwi Nèg ki tro majò ki an dlo YO néyé
Bwi chenn ki maré Nèg an fenfon ladoulè

Bwi djèl- YO ka rélé pou la vant-o-anchè
Bwi koutla ka fann kann jiska tan i fè nwè
Bwi fret- YO an zo Nèg maten-midi-é-swè
Bwi chenn ki maré Nèg anlè bitasyon- YO

Bwi lanng kréyòl nou fè pou konprann yonn-a-lòt
Bwi chen ki YO ladjé an tjou Nèg a kout bòt
Bwi tanbou Nèg-mawon ka sonnen la révòlt
Bwi chenn ki Nèg pété pou trapé Libèté

Mémwa-mwen andidan an gro chacha kalbas
I sifi man soukwéy pou tann bwi Listwa-Nèg…

→   Lire Plus

Vaksen vs Viris « Veni vidi vici »*

— Par Daniel M. Berté —

Viris vini an Vandrédi

valid valéré valsé

vann a vil pri lavi avan

viktim vilnérab volé

pran lavol jik o Valala

Viris vandal viris violè

« Veni vidi vici »

Vorien-a gaté lé vayan

vevvié kon lé vwazen

viris vini anpéché viv

Vakabon viré mové van

vilen varian ki pli violan

i vréyé vivan kay vermin

« Veni vidi vici »

→   Lire Plus

Volkan Sézè (Dorsal bosal)

— Par Daniel M. Berté —

I ni dé volkan ki ka mò
I ni dé volkan ki ka rété
I ni dé volkan ki la selman pou van-an
I ni dé volkan fou
I ni dé volkan boulé an sann
I ni dé volkan ki ka viv an bann ek ka rodé
I ni dé volkan ki ka pwenté djol-yo anlè dlo detanzantan
vré chien lanmè
I ni dé volkan ki ka séré fidji-yo
toulong dan lé niyaj
I ni dé volkan lonjé kon rinoséros fatidjé
dontokel yo pé taté poch galaktik-yo
I ni dé volkan kwayan ki ka fè moniman
pou gloriyé pep ki disparet
I ni dé volkan véyatif
I ni dé volkan ka japé,
an montan lagad an palapot kay lépep ki ka dòmi
I ni dé volkan avous ki ka paret ek disparet
(sa sé jes makak)
I fo pa bliyé sa ki pa lé pli piti
lé volkan pies dòwsal pa janmen lokalizé
ek dontotjel lé rantjin ka konstwi lannuit
I ni dé volkan dontotjel djol-yo ka miziré kantékant
épi déchiraj antan-lontan-a.

Mofwazaj Dorsale bossale de Aimé Césaire ki paret dan Moi, laminaire
Daniel M.

→   Lire Plus

Wou tou… Moun tou

— Par Daniel M. Berté —

Menm si’w kon juiféran
Ou ka ba lari chenn
Ou ka mandé chen pen
Pas dé poch-ou krévé
Wou tou… ou sé Moun tou

Menm si’w kon griyav vet
An didan djel an bef
Ou dé digré pli ba
Ki an kabann vètè
Wou tou… ou sé Moun tou

Menm si’w pran wonm pou soup
Epi ou ka tété’y
Ka trennen an dalo
Ka santi makriyo
Wou tou… ou sé Moun tou

Menm si ou pèd lakat
Epi’w touni an tet
Ek pran Mango Vilsen
Pou lotel katétwal
Wou tou… ou sé Moun tou

→   Lire Plus

Lalfabé Kovidien

— Par Daniel M. Berté —

A-r-s Asiré ni Asentomatik
Atansion, pa antré an-panik
Bariè-fisik pou Baré Bet-la
Bien apliké pou sa dékalé sa

Chimen Chomaj Chajé
Chak fanmi konnèt an moun ki touché
Distansiyasion ek Dépistaj avan Dékonfinman
Donk respektasion pou pa ni lantèwman

Enterdiksion sòti pou Estentjé Epidémi
Ek siwtou pa bliyé viris pa ka dòmi
Fwayé-enfeksion fè Fèmen lé Frontiè
Fout sa red moun pé pa fè kon yo té ka fè

Gan pou lé Gérié ka Goumen lopital
Gran bel woulo pou yo, sé dé moun kapital
Hihihi ! Hohoho ! Hahaha ! ni ka motjé di sa
Hihihi ! mé sonjé, viris, pa ni zanmi la

Identifikasion-kontak ek Izòlman Ich-manman
I fo nou protéjé tout moun, sa potalan
Jes-bawriè tou lé Jou pou lé Jen kon lé vié
Janmen bliyé tousa pou nou pé protéjé

Konfinman pou Koré Korona viris-la
Ki paré kapoté tout pèp anlè tè-a
Lavé Lanmen Lontan
Lè’w pé épi savon oben gel an frotan

Mask a Mété Maten-midi-oswè
Men bien pozé’y sirtou, pa nenpot ki manniè
Ni test ki Négatif, Ni test ki pozitif
Nou sav ki fo dabò nou rété véyatif

→   Lire Plus

Maché

— Par Daniel M. Berté —
Maché manniè ou lé
Janr mita’w-mi tamwen
O zeb man ka vini
Woch pangad pié-mwen

Maché konsi’w pilé
An kracha italien
Oben kon jwif-éran
Ki ka ba lari chenn

Maché vitman présé
Konsi’w ni djab dèyè’w
Oben an maniè flouz
An prenan tout ti-tan’w

Maché adan lari
Larout o lotorout
Tras, ti-wet, koridò
O adan chimen-chien

Maché kon vidéyè
An kannaval-kovid
Adan stad Aliker
O anlè lotorout

Maché kon lé kwayan
Adan pélérinaj
O adan chimenn-kwa
Pandan périod karenm

→   Lire Plus

Dòmi !…

— Par Daniel M. Berté —

Dòmi !… Pandan YO fè welto
Pou fou’w an chingpontong
O mété’w an banmbanm
Pou lavi’w tjoupoutet

Dòmi !… Pandan YO kon mangous
Ki ka chayé piti’w
Ek YO ka vòlè tè’w
Adan an ti bat-zié

Dòmi !… Pandan YO pa lé tann
Bri motè kannot-ou
Bri mizik ki ta’w menm
Bri kok-ou ka chanté

Dòmi !… Pandan YO ka ba frè’w
Dé-twa ti-tap an do
Ek ki YO ka fè’y pran
Vié dlo mousach pou let

Dòmi !… Pandan ki YO ka di
YO lé fè preskripsion
Apré YO prézonnen’w
Tjidonk YO pa koupab

→   Lire Plus

Alé ? Pa alé ?

— Par Daniel M. Berté —
Anlè an group Watsap personnaj kannaval
Té pran kom diskision si fok kouri vidé
Prèmié ki esprimé sé Medsen-lopital
Kovid tro séléra, Manmay fo pa alé !

Moko-zonbi matjé ki I pa pè misié
Pé pa kontaminé lè’y anlè échas-li
Vidé-a sé ta nou fo kouri an lari
Kovid ou pa Kovid, Manmay fo nou alé !

Karolin-zié-kokli di i bien anmerdé
Mari’y za tro boulé épi boug-la grosi
Pandan konfinman-an i pa té ka soti
I manjé trop, i lou, Manmay fo pa alé !

Matlo-sou ek konpè’y misié Brosé-kléré
Argimanté anlè an zafè tradision
Ki apré konfinman fo ni dékonprésion
Pou moun pa ped lakat, Manmay fo nou alé !

Es zot sonjé malad ki ni difikilté
Lé swagnan ki mélé pas yo mantjé mwayen
An lanné san vidé pou nou sa pa ayen
Déklaré Lom-san-tet, Manmay fo pa alé !

→   Lire Plus

Lé nouvo mas rivé !

Par Daniel M. Berté

Mas silili pran mama ?… Ya pa !
Mas koulou pété kiki ?… Fini !
Mas soukwel twa gro tété ?… Pa rété !
Mas sibol djol sinobol ?… Pad bol !

Mas nef pou lé vidé rivé siw le marché
Présé kouri achté stok-la près épizé
Dan konmès ésansiel lé vandè risansé
Lé sa ki ka vann plis parmi lé nouvoté

Mas kron ron kon an makaron
Pou dansé kon vonvon
O tounen ron-an-ron
Kon an bisui norman

Mas castèt pou mété kon kaskèt
Pou pa trapé maltèt
Apré an vidé ronm
Oben kou anlè tèt

Mas viran pou sa ki lé douvan
Ek rété an santé
Andidan an vidé
Aléliron-violon

Mas darma épi an nen biza
Ki ka sanm an tonfa
Polisié ka sèvi
Konsi sé boutou bwa

→   Lire Plus

Maladi Zannimo

— Par Daniel M. Berté —

An maladi mové ki té ka fè bet pè
Té ka fann-tjou a mò tout lé popilasion
La rimè té ka di sété malédision
Pou té pini lé krim konmet asou Latè

Kovid 19 varian pis fo kriyé’y konsa
Té ka fè gro malè parmi bet ozabwa
Yo tout pa té ka mò, men yo tout té touché
Pis sa ki pa té pri, zafè-yo té mélé

Wa Lion fè réinion ek di : « Mé cher zami
Sé Siel-a ki permèt ki tousa rivé-nou
Pou la kolè séles moli an may ba-nou
Fo ni an sakrifis pou nou pé sa djéri

Listwa ka aprann ki an parey sirkonstans
Dévouman pli méchan pé sové tou lézot
I fo zot koumansé ekzamen konsians-zot
Ek san pies mantézon, nou pé ni an ti chans

Man sav ki parmi zot yo kriyé-mwen glouton
Tousa, pas man manjé an bon-épé mouton
Man jis manjé berjé ; yo pa té fè’m ayen
Pli koupab-la pou mò, mé fo zot fè kon-mwen »

→   Lire Plus

Jijman-mwen

— Par Daniel M. Berté —

Man konvotjé kò-mwen
Palé ba’y ant kat zié
An mitan konsians-mwen
Man oblijé’y gadé

Man entérojé mwen
Pou sav sa man té fè
Toutolon lavi-mwen
Ek ki pa té ka’y klè

Man andjélé kò-mwen
Dèyè-mwen man kriyé
Man tonbé an zo-mwen
An tjou-mwen man rélé

Lakolè bouwé-mwen
Larel man jik janbé
Man jouwé manman-mwen
Padon Mondié souplé

Man kaloté tèt-mwen
Pou bagay man mal fè
Man rédi zorèy-mwen
Pou dot man pa té fiè

→   Lire Plus