— Par Daniel M. Berté —
Mantjé tonbé sé bel pa
Si’w pa tonbé papa
Ou tonbé an zo-mwen
Pou té fè-mwen fè pa
A ! Papa !
Fè-mwen fè prèmié pa
Ti-pa apré ti-pa
Lè mwen té tou-piti
Ou asiré lé pa<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Mantjé tonbé sé bel pa
Si’w pa tonbé papa
Ou tonbé an zo-mwen
Pou té fè-mwen fè pa
A ! Papa !
Fè-mwen fè prèmié pa
Ti-pa apré ti-pa
Lè mwen té tou-piti
Ou asiré lé pa<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Chouvalbwa Mèt Lifou
Chajé a tou lé kou
Chak pati sé an sou
Chééé ! Lajan-mwen pran an kou !
Wé ! Grenndé ka woulé !
Wonz man sèbi ! jouwé!
Woulé ban-mwen Ti-André !
Woy ! lajan-mwen ka bésé !
Ti-chouval o dépa
Twa, ek senk ek twa
Twa, dé ek ankò twa
Twa ki gagn ! man rété ababa!
La wouj ? La nwar ? Saw lé ?
Ladjé boul-a misié !
Lèw an dévenn Mondié !
Lajan-mwen vaporé !<p> Lire Plus
Dé chien a lapo nwè toujou pré o konba
Dé pè zié wouj ek jòn épi dé flanm difé
Dé djèl ka bavé blan ki ni dan kon pwagna
Dé chien ki YO drésé di lanfè yo chapé
An Nèg ki ni asé…
An Nèg ki ka sanfui pou kité lé kout fret
An Nèg ki ka fann kann pou kité lé fè-cho
An Nèg ka bat razié pou kité Kat-pitjèt
An Nèg ka krazé bwa pou kité lé kacho
Dé molos YO ladjé…
Dé molos énèwvé ki pran an lodè Nèg
Dé molos anrajé ki trapé pist an Nèg
Dé molos eksité paré a manjé Nèg
Dé molos ki présé pou kaptiré an Nèg
An Nèg ki ka trasé…<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Matnik an tan tala kann té ka dominé
Koupè épi marèz épi mennè-milé
Pou té sa fè richès ba tou lé gro bétjé
Travay o chan ek a lizin, sa pa té jé
Rèfren Kann planté, kann lévé
Kann koupé, kann chayé
Kann mizè kann kolè
Kann malè kann doulè
I té ni kann Diri èpi kann Dikana
Té ni kann Bawryolé épi kann Malavwa
Kann Wozo, kann Sikdòj épi kann Chokola
Gwonèli, ek Kribich, Diven ek Bigtana
Rèfren …<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —

Khokho keur-karayib
Ki akroché an kò la konsians kiltirèl
Khokho konbatan san krent
Ki kOJAMé épi kanmarad-li kont kolonializm katastrofik
Khokho keur-koubari
Ki kòlté épi an kalté kolè koré an zékal kòy
Khokho kok kalabray konbatif
Ki té ka dékatjé, dékalbiché, dékalé lé kotjen
<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Souriw la sérénité, sé ta Tant So nou-a
Solid militant kont sistèm séléra
Santinel ki sové bwet-liwn kont la bann-red
Simèz de konésans anba van lasajes
Sésé solid tala, sé Solanj Fitte-Duval
Souriw la sérénité, sé ta Soso nou-a
Sensè fanm politik, ka sipòté pawti’y
Sendikalis sérié kont sa ka pran séraj
Solèy an kominn-li ki i matjé listwè
Sésé solid tala, sé Solanj Fitte-Duval<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
An tan ladérad ek lé brimad
Wou Joj boukliyé, ou té parad-nou
An tan la soumision ek loprésion
Wou Joj révolté, ou té djiyon-nou
An tan lensifizans ek lignorans
Wou Joj pédagog, ou té vayans-nou
An tan lé déni ek lé mépri
Wou Joj kanmarad, ou té zanmi-nou
An tan lé déba ek lé konba
Wou Joj militan, ou té balata-nou
An tan lapè ek la doulè
Wou Joj poèt, ou té bonnè-nou
An tan lawogans ek la sifizans
Wou Joj gid, ou té défans-nou<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Édouard Glissant s’en va…
Une Lézarde dans Le Quatrième siècle
Une Malemort dans La Case du commandeur
Un Mahagony dans le Tout-Monde
Un Sartorius qui crit : Ormerod
Edouard Glissant s’en va…
Édouard Glissant, le Soleil de la conscience, qui de son Discours antillais à son Discours de Glendon nous a conduit, par sa Poétique de la relation, à une Introduction à une poétique du divers ;
Édouard Glissant s’en va…<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Nou pé pa ritjilé
Listwa-nou ka vansé
Souvantman i matjé
Epi la koulè wouj
Lè zafè-nou mélé
Nou bizwen débrouyé
Lespérans-nou plasé
Anba sign koulè vèw
Ki moun ka désidé
Ki drapo pou lévé
Kat sèpen térasé
I rété wouj-vèw-nwè
***
Sewten ka asiré
Ki sé an gran lidé
Sosializm yo kriyé
Ki prézanté an wouj
Ek pou senbolizé
Péyizannri lévé
I ka riprézanté
Epi la koulè vèw<p> Lire Plus

— Par Daniel M. Berté —
Lè Man moun ka pasé ek ka ratibwazé
I toujou san fouté si’y ka fè moun kriyé
Nou pa la pou pléré ni pou sa rigrété
Men nou pa ka bliyé épi nou ka sonjé
Joj Elétèw Movwa, misié lawa dé mo
Nonm ki palé anpil ek ki matjé an lo
Adan lé piès téat i mété kréyol wo
Ek sa’y kité ba nou sé pa dé pawol flo<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Mèt Marcel Manville,
misié la pawol, ou méwté vréman tit : « Misié mèt dé mèt di baro »
Misié mèt mo
militan marxsist, mèt défansè ki mouyé kôy pou moun kolonizé maré
Mèt Marcel Manville,
mèt mawtelè dé mo ki matjé ek mannié dé model plodwari
Misié mèt mo<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Charlòt ki ka fè pòpòt di : « Fòk nou fè an laribot ! »
Ti-Bob an boug ka fè djob, vini épi boutèy schwob
Man Mirèy an machann boutèy vini épi siwo-gwozèy
Pol-Labonm ki té chofè bonm pòté dé ti bidon ronm
Mèt Bewté ki sé kowdonié mennen bwèt paté salé
Gwo-Ako an péchè brigo pòté boutèy ponchokoko
Alèksann ki sé koupè-kann pòté diven épi ji kann
Kay André ki sé palfimié yo tout bay monté a pié<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Bat tanbou, tibwa, batri ek dé lanmen’w
Pran siyak, bwa-ronflé, chacha ek dé pyé’w
Mennen piano, violon, awmonyòm ek djòl-ou
Pòté tronpèt, sakso, tronbòn ek Zorè’y-ou
Epi klarinet, flit, awmonika ek dé zié’w
Plis djita, siyak, manman-kochon ek tout kò’w
Mayé tousa an awmoni ek kadans épi lespri’w
Pou mété bel anbians ek jwé bel lanmizik
Mizisien ! Akòwdé !
Balansé lasòs ! Twa-kat !
Jwé pou la Sent Sésil !
Jwé zouk épi salsa, slo épi lambada
Jwé wòkannwol épi konpa, vals épi kalenda
Jwé bel mizik pou la Sent Sésil !<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté — 
Yonndé ti mo kréyol
Pou pé sa konsolé
Moun lapenn ka pijé
Pou kouraj yo trapé
Yonndé mo dou kréyol
Pou palé di lanmou
An pawol swa ki dou
Pou lé chou ek doudou
Yonndé gro mo kréyol
Pou lakolè monté
Pou nou pé sa kontré
lé mové malmaké<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Misié Mona mizisien fè moun Matinik monté mòn
Mòn yo grenpé pié-ni pou mété grif an tè
Mòn « Lasaro la» pou fè an « Face a face »
Mòn « Mansè Bébé »-a pou défann « Ti Milo »
Mi mèt mapipi mizik-mòn Matnik… « Oui Misié Mòn-a ! »
Misié Mona mizisien fè moun Matinik monté mòn
Mòn épi flit banbou pou chanté « Bois brilé »<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Antan lontan YO fè Neg janbé loséan
Sa ki té fè kakol, YO fouté yo adan
Jòdijou Pasaj Nwè sé Méditèrané
Dot nèg ka mò néyé an Méditèrané
Kapitenn négriyé fann tjou neg wouspétè
Isalop atjòlman ka fou neg an malè
Neg paré pou janbé la Méditèrané
Nèg mélé ka néyé an Méditèrané<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Ya plu de brè-man-dan lakay misié Awman an komin Dianman
Ya plu d’ben-lariviè épi la vièy bèlmè pa koté Gwan-Riviè
Ya plu de zouk béton o klèb Kaka-mouton épi a Fon-larion
Ya plu d’bèl festival pou sa baw bon moral dan la vil de Foyal
Ya plu d’vwayaj-kwazièr an bato an plèn mèr ou lawo dan lézer
Ya plu d’flim cinéma épi Kawolina o conplèx Madiana
Ya plu de touw siklis toutolon dé rout-pis épi chèf Defontis<p> Lire Plus

— Par Daniel M. Berté —
Tè troublé
Tè tjannsé
Té tranblé
Tjééé !!! Tranmanntè !!!
Tè tewbolizé
Tè tanngé
Tè touné
Wop !!! Tranmanntè !!!
Moun makaté
Moun matjilpaté
Moun mélé
Manmay !!! Tranmanntè !!!
Moun molpiyé
Moun matjilpé
Moun mawtirizé
Anmwé !!! Tranmanntè !!!<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —

Le soleil arachnéen blessait furieusement la Terre à coups de rayons denses et amers et bleuissait douloureusement les cœurs… Jour de malheur…
Lèy té foukan dòmi, lalin té pati entjèt kon an tatjèt adan an finèt nèf, san ba maléré an soufrans an ti dousin klarté… Jou movèzté…
Le soleil scorpionnite dardait ses rayons assoiffeurs qui brûlaient bêtes et roches, hommes et plantes dans sa géhenne infernale… Jour fatal…
Van lalizé té fèmen djòl-i kon lanmen boug chis èk raden toutalafwa ki pa lé ba’w an sikdòj ajijéwè an akakwèl, èk tout dlo kouri séré dé dègré pli ba ki kabann vètè…. Jou malè…
Le soleil trigonocéphalique strangulait la souffrance gratellisée en fourmis rouges de ces êtres étranges des champs de cannes mortifères… Jour de chimère…
Latè fann kon zékal tòti, piébwa pèd fèy, zandoli rantré majòl-yo èk arété pran glisad anlè fèy koko… Jou bobo…
Le soleil scolopendré asséchait à mort la gorge des rhumieurs, docteurs es dèkolaj-pétépié, spécialisés en labsent, mabiyaj et autres kokoyaj… Jour de dernier voyage…
La riviè pèd fwa, pèd fos, pèd dlo, èk tout krapolad ki té ka fè plodwari adan’y fèmen djol-yo di kon klou… Jou vin fou…
Le soleil fourmi-rougé carbonisait dans son crématorium, toute l’engeance des fils maudits de Cham perdus en la dérive giratoire cyclonale… Jour létal…
Sété plis ki an dékalé mangouss… Sété an vré dézarmeman… Pi !<p> Lire Plus

— Par Daniel M. Berté —
O pipiri chantan moun batjé a Carrère
Parmi, kat tianmay épi dé vié granmer
Démaraj an dousè, aré l’Aéroport
An majò an motan déklaré: « Mwen a bòw! »
Misié boustjilé moun pou désann la Lézarde
An vié madanm kriyé : « Avek mwa prené gard ! »
Trasé Chimen’w Souplé Papa !
— Par Daniel M.Berté —
An flè wouj félisitaj
An flè oranj félisitans
An flè jòn félisitman
An flè ver félisitasionri
An flè blé félisitasionaj
An flè endigo félisitasiònman
An flè violèt félisitasionasion
Pou man fè an bel boutjé awkansiel félisitasion
Pou an sakré gran madanm matjèz
Pou di’y an bel ek gwozégwan woulo
Pou bel léjèt la i fè an machawriè a
Pou fè nou viré viv an moman lavi nou
Pou lavi Vensèn an moun bòkay nou
Pou kontinié lévé katjil an kabèch nou
Pou « Un bonheur à crédit »
Pou « An bonnè asou karné-krédi »
Pou dènié liv ou ba nou, mèsi Térèz Léotin !
Daniel M. Berté 80718<p> Lire Plus
— Par Danilel M. Berté —
Sitiyasion kritik, YO gaté Matnik
YO fè nou-menm simen
Lanmò a dé lanmen
Maladi san manman
Pou an zafè lajan
Sitiyasion trajik, YO dékatjé Matnik
Tè ki ka ba’y manjé
Vini klòwdékoné
Lariviè pa palé
I ankò pli touché
Sitiyasion krabik, YO dékalé Matnik
Nou éséyé monté
Pou té pé respiré
Brim saawrièn rivé
Nou tout la ka toufé
Sitiyasion bililik, YO débiélé Matnik<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Yéééé! Jòdi ventéyen Jen, nou ka’y fè an ti-bef
Bien aksé… Balansé !
Mizik djèl ! Jwé !
Yélélé yélala… lalé-lala !
An bari viann-salé ek an lapo kabrit
Bien tiré… Tanbou !
Tanbouyé! Jwé!
Boudoumbé boudoumba… lalé-lala !
Dé mòso bwa-griyav ki tayé dwèt-pitjèt
Bien pliché… Ti-bwa !
Tibwatè ! Jwé !
Takpité takpita… lalé-lala !
An kalbas dévidé épi trant grenn légliz
Bien soukwé… Chacha !
Chachayè ! Jwé !
Chachawé chachawa… lalé-lala !
An mòso ti-banbou pèsé épi fè cho
Bien souflé… Toutoun-banbou !
Flitis ! Jwé !
Fiyolé fiyola… lalé-lala !
Tanbou, ti-bwa, chacha épi toutoun-banbou
Bien akòwdé… Mizik !
Mizik-chen ! Jwé !
Woulé wouli woula… lalé-lala !.<p> Lire Plus
— Par Daniel M. Berté —
Pou pen ou partajé
Pou pwason ou péché
Pou prin ou pòté
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa !»
Pou patat ou planté
Pou pwa ou pliché
Pou poul ou plimé
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa !»
Pou pasaj ou préparé
Pou pawòl ou préché
Pou psòm ou prédjé
An sel priyè-palé :
« Mèsi anpil papa ! »<p> Lire Plus
—Par Daniel M. Berté —
Lé moun ki goumen rèd
san janmen bésé tèt
pou trapé Libèté
sété dé kakolè
Karayib an kolè
kont lé anvayisè
ki tè-yo té vòlè
sété dé kakolè
Nèg-mawon ki foukan
alé viv dan gran bwa
pou pa rété an chenn
sété dé kakolè
Zesklav ki révolté
pou fè sav yo sé nonm
ki pa bagay dòt nonm
sété dé kakolè<p> Lire Plus