Catégorie : Poésies

Lidé

— Par Daniel M. Berté —

Ki lidé ka pousé’w matjé anlè lidé ?
An lidé ki maré an latjé sèwvolan
Ki mawòt ek foukan an gran siel lalzémè ?

An lidé sé bagay ki moun pé pa touché
Sé pa bagay réyel poutan i bien vivan
Pis si’w pa ni lidé, ou pa ka ekzisté

Sé bagay ou pé pa maré épi an chenn
Oben mété lajòl an didan an ti-brèt
I toujou an savann ka kouri kon gran van

Lidé sé libèté ki ka fè’w fè sa’w lé
Ek délè san ou lé, san ki ou désidé
Pé fè’w fè sa’w pa lé

Sé lidé ki ka fè
Si’y ni nmoun ka vansé
Ou pétèt ritjilé asou chimen lavi

An gran lidé tou nef
Pou sa rifè limond
Yo ka kriyé délè litopi-libèté

An bel lidé ka né
An mitan an lannuit
Pou sa simen lanmou lè landimen-maten

→   Lire Plus

Tanbou !

— Par Daniel M. Berté —

An tron vid, lapo-bèt, kòd épi savwaw : Tanbou !
Janbé kalifouchon, dé lanmen ek talon : Tanbou !
Tibwa anlè dèyè, vwa-dèyè sipòtè, bat ! : Tanbou !

Woulman an kominikasion : Tanbou !
Batman an konminion : Tanbou !
Wouklman an vibrasion : Tanbou !

Ka fè’w wè épi lanmen’w ek pyé’w : Tanbou !
Ka fè’w wè épi zorèy-ou : Tanbou !
Ka fè’w wè épi lespri’w : Tanbou !

Matjè listwa péyi-nou: Tanbou !
Zouti Romen an kolè: Tanbou !
Enstriman linyon nèg-mawon : Tanbou !

Signalè adan révolt kakolè : Tanbou !
Ritmè adan manif djoubakè : Tanbou !
Ouvrè adan lawon bèlè: Tanbou !

→   Lire Plus

Tousa pa sa

— Par Daniel M. Berté —

Laviya sé an konba
Etiw ka trapé bon traka
Ki pé météw an délala
Epi fèw tonbé djòlanba
Mé tousa pa sa… Zandoli ti-fidji ki di sa !

Laviya sé an lafwa
Ka fèw lévé tout model kwa
Ek édéw travèsé gran-bwa
Ek trapé tousa ou ni dwa
Mé tousa pa sa… Kapolad lapo lad ki di sa !

Laviya sé an lajwa
Ka fèw rigolé kia-kia-kia
Ka touché dépi gro bouwjwa
Jisko pli mègzo ti-tjatja
Mé tousa pa sa… Gògò pa lot-bò ki di sa !

Laviya sé an déba
Konba-djòl pou mété lwa
Pou sa fè maché nèg-léta
Ek fè-yo vansé san kontra
Mé tousa pa sa… Mabouya mandja ki di sa !

→   Lire Plus

Konparézon

— Par Daniel M. Berté —

Madam Desekede
Misié Bedebede
Sé menm bet, menm pwèl
Sé chef konparézon

Ganmé kon an chik-chen
an talon an malprop
I ka pasé, I fiè
I pa ka pran wotè’w

I plis ki zandoli
Ki pa lé pran glisad
anlè an fèy-kokko
A la kalibannjo

I pa ka di bonjou
Moun i jwenn an lari
Pou li sé ti tjatja
Jan de peu denpòwtans

I konsi Jésikri
Ka maché anlè dlo
Ka maché rototo
Pavané an lari

→   Lire Plus

Entròspèksion-rézolision

— Par Daniel M. Berté —

Souvantman, a labrin-di-swè
Kan lapot-zié siel ka fèmen
Man ka désann an lespri-mwen
Pou vwayajé dan an fè-nwè

Man ka rantré an réfleksion
Anlè sa’m fè an lajounen
Gadé kisa man fè di bien
Ek osi lé movèz aksion

Sé lè man ka alé o fon
An zantray-boyo lakonsians
Ek sé lè ba kò-mwen an chans
Di rimété’y o fil-a-plon

Pa alé kwè sé jé fasil
Di mété kò’w an fas-a-fas
Siwtou lè’w fè an mové kras
Ka fè’w pran létjèt an katjil

Si’w fè an moun an méchansté
Menm si sa pa té volontè
Fo sav ki moun tala soufè
Sa nòwmal ki ou réparé

→   Lire Plus

La poétesse haïtienne Farah-Martine Lhérisson, son mari et leur fils, assassinés à leur domicile en Haïti

La poétesse Farah-Martine Lherisson, son mari l’ingénieur Lamothe Lavoisier, et leur fils ont été assassinés en Haïti lundi 15 juin 2020. Elle était l’une des voix majeures de la poésie haïtienne contemporaine avec son recueil Itinéraire Zéro écrit après le séisme du 12 janvier 2010 en Haïti.

— Par Brigitte Brault —

L’une des étoiles de la poésie haïtienne s’est éteinte à Peguy-Ville, dans la commune de Pétion-Ville (Haïti) dans la nuit du lundi 15 juin 2020. Des hommes armés ont assassiné par balles dans leur résidence, Farah-Martine Lherisson (49 ans), son compagnon, l’ingénieur Lamothe Lavoisier (56 ans) et leur fils.

Le gardien de la résidence a été grièvement blessé par des individus non identifiés à ce jour.

Aujourd’hui, la communauté littéraire haïtienne et toutes celles et ceux de par le monde qui aiment la poésie haïtienne sont choqués par ce triple assassinat. 

La poétesse et professeure de littérature Farah-Martine Lherisson, auteure d »Itinéraire zéro » était aussi directrice d’école.

Une voix majeure de la poésie contemporaine haïtienne

Son unique recueil de poèmes, « Itinéraire zéro » publié en aux éditions Mémoire est rempli d’images fortes suite au séisme du 12 janvier 2010.

→   Lire Plus

Misié Zobel

(Omaj ba Joseph Zobel ki pati an Galilé an 17 Juin)

— Par Daniel M. Berté —

Zobel bèbel rilasionel
Zobel zouti ki fè nou gadé laliwondaj-nou ek rann-nou fiè
Zouti-matjè Le soleil m’a dit

Zobel bèbel natirel
Zobel zobwa ka fè vansé pou trapè libèté an djoubak tè
Zobwa-matjè Diab’-la

Zobel bèbel siel
Zobel zwazo ka volé wo an powézi ka chawmé jik solèy
Zwazo-matjè La fête à Paris

Zobel bèbel émosionel
Zobel zalimet ki ba limiè pou gadé nou-menm
Zalimet-matjè Les jours immobiles

Zobel bèbel patèwnel
Zobel zespwa pou divès jénérasion dépi Jozé jiska Man Tin
Zespwa-matjè La Rue Case-Nègres

Zobel bèbel pasionel
Zobel zélatè di mès manmay Matinik
Zélatè-matjè D’amour et de silence

→   Lire Plus

Lafanmi Mal

— Par Daniel M. Berté —

Lé Mal, fanmi kouchal
Ki sanfoutépamal
Sa toutafè nòwmal
Yo la pou fè moun mal

Malpié ka fè pléré
Paske i ka lansé
Dot lè ka fè tranblé
Oben ka fè brété

Malren ka pété ren
Ka fè’w santi lafen
Ek pèdi lé mwayen
Ek anpéché’w brennen

Maltjè ka fou’w atè
Dan an kannal doulè
Ki ka fouté’w an nwè
Ek trennen an malè

Maltèt ka pété tèt
Ki pa ka fè lafèt
Ka ran fou ek entjèt
Epi trapé falfrèt

→   Lire Plus

Stati ek moniman an mémwa lesklavaj

— Par Daniel M. Berté —

An estati brizé, an istati krazé
An lo moun ka palé, an lo moun ka babié
Kelkiswa sa’w pansé, kelkanswa sa’w swété
Sa ki fèt za bien fèt, Listwa pa ka tjilé

Anlè venndé koté ki dan lespas piblik
Pou lépok ladjoukann matjé an mémwa moun
Dé sété pou Schoelcher an abolisionis
Ven pou lé Neg Matnik ek konba yo mennen

An awtis ki fransé Marquet comte de Vasselot
An lot matinitjèz sé man Julien Long-Fu
Ni travay-yo krazé, ni travay-yo brizé
Sa tris pou tou lé dé mé Listwa ka vansé

→   Lire Plus

L’osselet sous le marteau

(C’est à force d’écœurement)

— Par Yves Untel Pastel —

Et ce racisme meurtrier
Qui chaque jour
Alourdit l’hécatombe

Dragon hideux
Gîtant dans les bas-fonds
D’une conscience blanche
Prise d’une démoniaque folie destructrice
Éprise d’elle-même et d’elle seule
Incapable d’aimer
Cette autre part d’humanité
Qu’elle croit ne pas être elle

Et ce silence de morgue,
Toujours ce silence effrayant
Cette solidarité d’une engeance mutique
De ceux qui soi-disant désauvagisent la sauvagerie
Et qui pourtant trônent au pinacle de la barbarie
De ceux qui brandissent
Les bibles et les codes de belles morales
Et les cyniques bréviaires de civilité

→   Lire Plus

An zafè krab

— Par Daniel M. Berté —

An tan tala, an kalté bidim papa-maladi té ka fè siwawa kay lé krab ek té ka fann tjou-yo red mawto. Lé krabiolojis té dékouvè apré, ki sé an viris, yo kriyé Divok 91 ki té lakoz tousa.

Gouvèlman krab fè an gran sanblé an palé la Krabélizé ek chak krabminis palé :

Zagaya déklaré ki dé mal krab pa ka viv adan an menm trou

Sirik jòn afirmé ki tout krab konnèt tou yo

Touloulou rouj asiré ki zo sirik pa ka fè soup

Koutja di ki tout krab ka mò an marinad

Sémafot prétann ki sé bon tjè krab ki ba’y do an fè

Krab-mal-zorèy asiré ki fo toujou ou ba krab bien manjé pou ou manjé’y apré

Krab-blan konstaté ki maya té ba kayali mal-vant, magré sa kayali ka manjé’y kantmenm

Maya prédié : « O nom dé krab-farsi, dé zékal-krab, é dé matoutou-krab, Amenn ! »

Papa-krab lévé faché : « Bann malkrab-kouyon, sa bout ! arété vo krabionri ! Si nou lé estentjé Divok 91, fo nou arété fè krabionad, (kriyonnad krab), sinon nou tjoutjout ! Sé kaka krab ki an tèt-zot alòw?!

→   Lire Plus

Konmen ?

— Par Daniel M. Berté —

Konmen? Men konmen sa ka fè?!
Di mwen konmen!!!

Konmen frèt YO lévé anlè’w,
Pliché lapo do’w ek manjé lachè’w?

Konmen chenn YO maré an pié’w
Pou té sa anpéché’w foukan?

Konmen fè YO brilé an do’w
Pou té matjié’w kon an zannimo?

Konmen chien YO ladjé an tjou’w
Pou sa ritouvé’w lè’w té ka chapé?

Konmen zorèy, bra épi jaré,
YO koupé pas zot té mawon?

Konmen mépri YO vréyé ba zot
Wou épi manman’w, papa’w, frè’w èk sè’w?

Konmen lajan YO fè épi zot?
Yo té ka vann zot, trété zot kon bèf!

Konmen doulè é konmen laswè
Ki sèvi fimié adan piès kann-YO?

→   Lire Plus

Sòti la ! WONDI !!!

— Par Daniel M. Berté —

Lè gran moun ka palé
Si mwen té aproché
Manman té ka faché
Sakré malélivé
Sòti la ! WONDI !!!

Lékol a la rékré
Lè lé gran té ka jwé
Ek foutbol ka woulé
Yo té ka fè’m volé
Sòti la ! WONDI !!!

Lè mwen antré lisé
Lé ti-bouwjwa sanblé
Yo té anmen motjé
Désandi dégagé
Sòti la ! WONDI !!!

Menm adan lachanbré
Lè man antré lawmé
Lé sa ka jwé grenndé
Pa té lé man bòdé
Sòti la ! WONDI !!!

→   Lire Plus

Chroniques de confinement

Par Patrick Mathelié-Guinlet

COVID 19

Un vent souffle de l’est,
soulevant une peste
qui s’avance en silence,
relents de pestilence…

À venir est le pire
car celui qui l’inspire
de fièvre alors transpire
et parfois même expire !

Le roi comme le gueux,
le jeune et puis le vieux,
aucun n’est épargné
par ce mal contagieux
frappant l’humanité.

Ce migrant sans frontières
franchit même les mers,
polluant la terre entière
et rend la vie amère,
semant mort et misère…

Fermons lui notre porte
et que le diable emporte
au fin fond de l’enfer
ce grand souffle maudit
qui infecte ainsi l’air
de tous nos beaux pays !

→   Lire Plus

Pawol zwézo

— Par Daniel M. Berté —

Anlè an fil pozé
Dé zwézo ka kozé
Man la man ka gadé
Epi man ka kouté

Lé dé ka milanné
Yo ka réflèksionné
Ka jis filozofé
Anlè moun ankazé

« Viris kovid rivé
Moun blijé konfiné
Pas zafè-yo mélé
Mi yo tout anmèwdé

Ni ki Kovid chayé
Dot lopital kouché
Lé swagnan débòdé
Boul moun tèwbolizé

Lanmen fo yo lavé
An koud fo étèwnié
Pad ti-bo ni kolé
A an mèt fo rété

→   Lire Plus

Kouté an konvidman

— Par Daniel M. Berté —

An konfinman, pa ni bwi élikòptè, avion ek bato ankò…

Alòw kouté atjòlman…

  • Kri ti-bèt : kabritbwa, gounouy ek kritjèt
  • Chanté zwézo : kayali, pipiri ek grigri
  • Vòlman : koulibri, vonvon ek papiyon
  • Kriyaj : bèf, mouton ek poul

 

An konfinman, pa ni bwi siléma, restoran ek bwat-de-nui ankò…

Alòw kouté atjòlman…

  • Son : téléfòn, radio ek télé
  • Bwisman paj : liv, magazin ek kayié
  • Bwitaj : fouchèt, kouto ek zasièt
  • Koulé-dlo : lapli, robiné ek chas-vc

→   Lire Plus

Gadé an kovinman

— Par Daniel M. Berté —

Sizé anlè balkon an-mwen
Pou palé kon gwadoupéyen
An ka gadé douvan an-mwen
Lé piébwa man ni o jaden

Man ka wè an pié-friyapen
Ki ni fèy akondi lanmen
Epi an bel pié-tomaren
Dontotjèl lé fwui man anmen

Man ni an pié-bannann planten
Biennantandi dé pié-tinen
Ka ba-mwen fig-mi lé maten
Man ka manjé lè mwen a jen

Lè man ka gadé jik o lwen
Lé ti-prin jòn an pié-mouben
Ki ka mennen an lo yenyen
Ki ka rasanblé an lésen

→   Lire Plus

YO konfiné NOU

— Par Daniel M. Berté —

YO razié-NOU a kout baton
Baton an do, kawkan an kou
Kou épi fret ek chennen-NOU
NOU an barakoun, konfiné
 
YO batjé-NOU abò bato
Bato ki mennen-NOU alé
Alé kon sadin bien séré
Séré adan kal, konfiné


YO matjé-NOU épi fè-cho
Fè-cho ka di la posésion
Posésion dé mèt bitasion
Bitasion, NOU té konfiné
 

YO fè-NOU telman méchansté
Méchansté ki fè-NOU lévé
Lévé, révolté, mawonné
Mawonné an bwa, konfiné

YO vréyé chien épi chasè
Chasè pou té ritjenbé-NOU
NOU yo té ka mété an tou
Tou, konfiné an makolin
 
YO vini déklaré ladjè
Ladjè YO fè an tan-Wobè
Tan-Wobè ki lépok malè
Malè ki konfiné Matnik
 

→   Lire Plus

Karayib

— par Ralph Geraldy Jasmin —

M pe ke, di ou sa……
Mwen te ka, di ou sa……
Se pawòl yon sèl bib
Tout se son karayib !
Tout zile sa yo, se yon sèl
Nou tout renmen, manje disèl
Ayisyen ak panyòl se fo jimo
Men se de men ki pou tifle gonbo
Nou tou de, abite yon sèl zile
Jou sa gate, ansanm nap plonje

Kiba, Ariba, Naso, Ayiti,
Tou pre, bwa long kenbe sa pou ki !
Sa pi rèd, si ou gen rasin ayisyen
Ou pa ka nan rasis vwazen
Sispann, kanpe sou sa !
Pa touye de fwa Madiba
Ki nèg ki gen plis cheve nan karayib ?
Repons la fasil, monchè : nèg Jamayik
Ak kòd pit sa, yo pran ayisyen pou bourik
Eske yon ti tèt kole antre nou enposib ?

→   Lire Plus

Konsèy anti-kovid an konfinman

Espésial dédikas ba tout manmay lékol

— Par Daniel M. Berté —
Pa abondonné espòw pou kovid pa estentjé’w
Pa ladjé bwè-manjé pou kovid pa bouré’w
Pa kité listwa pou kovid pa ligoté’w
Pa bliyé blag pou kovid pa blotjé’w

Pa ladjé lang-vivant pou kovid pa lenché’w
Pa kité anmizman pou kovid pa ankréyé’w
Pa bliyé fisik-chimi pou kovid pa fiziyé’w
Pa abondonné lekti pou kovid pa létjété’w

Pa kité aw-plastik pou kovid pa asonmé’w
Pa bliyé diskision pou kovid pa dékalé’w
Pa abandonné fransé pou kovid pa fésé’w
Pa ladjé lapriyè pou kovid pa lapidé’w

Pa abondonné math pou kovid pa makaté’w
Pa ladjé télé pou kovid pa térasé’w
Pa kité jéwografi pou kovid pa jété’w
Pa bliyé kayé pou kovid pa kasé’w

→   Lire Plus

19 Kèsiòn K 19

— Par Daniel M. Berté —

19 jou konfinman a kaz a koz di an kalté kalamité ki mété limond KO

19 jou kèsion kotidien ki ka kasé kabèch lé konfiné épi an kantité k (190)

1 Kisa ki ka ba’w kèsiònman ek kozé koko-makak a kay ?

2 Kisa ki ka kasé lé kouy krétjen konfiwmé kon non-krétjen ?

3 Kisa ka kontaminé’w ek klouwé’w an kabann ek kité’w kalbosé ?

4 Kisa ki ka kwensé’w a kaz kon kochon maré kòmifo épi kòd ?

 

5 Ki kalté koraj ka krazé san konplèks kanmarad ki ka vini kagou ?

6 Ki kriminel ka kapoté konpagnon san konté ek ka rann-yo kadav ?

→   Lire Plus

Kovid d…

— Par Daniel M. Berté —

Ni an lo moun ki té pèd lakat épi Koronaviris-la:

Kovidébandé dématé ek démonté épi Kovid

Kovidézolé dékalfoutjé ek défrisiyé épi Kovid

Kovidékalé détratjé ek démantibilé épi Kovid

Kovidéfonsé défòlmanté ek déréglé épi Kovid

Kovidérayé dékalbandé ek déglendjé épi Kovid

Kovidébiélé déchiktayé ek déchèpiyé épi Kovid

Alò yo pran an lot atitid épi Koronaviris-la:

Kovidésidé drivé an didan pou déjwenté déblozé Kovid

Kovidendé doktè an didan pou dékalé dékalfonsé Kovid

Kovidansé danmié an didan pou dépotjolé danmé Kovid

Kovidòmi dizèdtan an didan pou dékroché détronné Kovid

Kovidousiné distraksion an didan pou dérayé déchiré Kovid

Kovidétèwminé di rété an didan pou dékatjé déchouké Kovid

 

Daniel M.

→   Lire Plus

Nou an K… K… (Kovid 19… Koronavirus)

— Par Daniel M. Berté —

Kriz ki pli potalan ki pli gran Katastròf

Katastròf ki ka fè tout péyi fè Kòchma

Kòchma ki ka tounen an vré Koko-makak

Koko-makak a résoud pou dékalé Kovid

Kovid 19 moun ka trapé’y paw lé Kontak

Kontak ant moun ek moun lè yo ka fè Kalen

Kalen fo évité menm épi la Kopin

Kopin a fè tjilé si’y lé Kolé-séré

Kolé-séré pa fèt ; Annou wè pou Kisa

→   Lire Plus

Tropisme poétique : Aimé Agat

Samedi 14 mars 2020 à 20h – Tropiques-Atrium —

Nicole Cage – Fondas-Natal

&

Aimé Agat | Larmes de feu

Voix & textes : Aimé Agat
Distribution en cours

Organisateur de spectacles, producteur, manager, animateur dans l’audiovisuel et président d’un syndicat d’artistes, Aimé Agat a aussi un penchant pour les mots, la parole slamée ou poétique et les musiques urbaines.
En 2017 il publiait le recueil Enflammées, couplé au CD Larme de feu pour des paroles acidulées, engagées, enrobées de musiques plurielles pour dire sa vision du monde, du pays. Place à la découverte !
Nicole Cage | Fondas-Natal

Conception : Nicole Cage & José Zébina
Voix : Nicole Cage
Percussions : José Zébina
Chorégraphie : Robert Régina
Invité : Tambour bèlè : Sully Cally

Tanbou sé djérizon
Tanbou sé souvenans
Epi’y mwen sav la mwen sòti
Ki chimen ka ouvé ba-mwen… dit Nicole Cage dans l’un de ses textes. La poétesse-performeuse, bravant la pudeur qui la tenait à distance respectueuse du tambour, ose de plus en plus l’intégrer dans sa création. Avec Fondas-Natal, un concept dépouillé où les frappes percussives de José Zébina et Sully Cally donnent le répons* à sa voix et à sa danse, elle repousse ses limites en arpentant les arcanes d’une conversation tour à tour sauvage et joyeuse et toujours vibrante d’espérance et de foi en l’humain.

→   Lire Plus

Tropisme poétique : Aimé Agat

Samedi 14 mars 2020 à 20h – Tropiques-Atrium —

Aimé Agat | Larmes de feu

Voix & textes : Aimé Agat
Distribution en cours

Organisateur de spectacles, producteur, manager, animateur dans l’audiovisuel et président d’un syndicat d’artistes, Aimé Agat a aussi un penchant pour les mots, la parole slamée ou poétique et les musiques urbaines.
En 2017 il publiait le recueil Enflammées, couplé au CD Larme de feu pour des paroles acidulées, engagées, enrobées de musiques plurielles pour dire sa vision du monde, du pays. Place à la découverte !
Nicole Cage | Fondas-Natal

Conception : Nicole Cage & José Zébina
Voix : Nicole Cage
Percussions : José Zébina
Chorégraphie : Robert Régina
Invité : Tambour bèlè : Sully Cally

Tanbou sé djérizon
Tanbou sé souvenans
Epi’y mwen sav la mwen sòti
Ki chimen ka ouvé ba-mwen… dit Nicole Cage dans l’un de ses textes. La poétesse-performeuse, bravant la pudeur qui la tenait à distance respectueuse du tambour, ose de plus en plus l’intégrer dans sa création. Avec Fondas-Natal, un concept dépouillé où les frappes percussives de José Zébina et Sully Cally donnent le répons* à sa voix et à sa danse, elle repousse ses limites en arpentant les arcanes d’une conversation tour à tour sauvage et joyeuse et toujours vibrante d’espérance et de foi en l’humain.

→   Lire Plus