Catégorie : Poésies

Sòti la ! WONDI !!!

— Par Daniel M. Berté —

Lè gran moun ka palé
Si mwen té aproché
Manman té ka faché
Sakré malélivé
Sòti la ! WONDI !!!

Lékol a la rékré
Lè lé gran té ka jwé
Ek foutbol ka woulé
Yo té ka fè’m volé
Sòti la ! WONDI !!!

Lè mwen antré lisé
Lé ti-bouwjwa sanblé
Yo té anmen motjé
Désandi dégagé
Sòti la ! WONDI !!!

Menm adan lachanbré
Lè man antré lawmé
Lé sa ka jwé grenndé
Pa té lé man bòdé
Sòti la ! WONDI !!!

→   Lire Plus

Chroniques de confinement

Par Patrick Mathelié-Guinlet

COVID 19

Un vent souffle de l’est,
soulevant une peste
qui s’avance en silence,
relents de pestilence…

À venir est le pire
car celui qui l’inspire
de fièvre alors transpire
et parfois même expire !

Le roi comme le gueux,
le jeune et puis le vieux,
aucun n’est épargné
par ce mal contagieux
frappant l’humanité.

Ce migrant sans frontières
franchit même les mers,
polluant la terre entière
et rend la vie amère,
semant mort et misère…

Fermons lui notre porte
et que le diable emporte
au fin fond de l’enfer
ce grand souffle maudit
qui infecte ainsi l’air
de tous nos beaux pays !

→   Lire Plus

Pawol zwézo

— Par Daniel M. Berté —

Anlè an fil pozé
Dé zwézo ka kozé
Man la man ka gadé
Epi man ka kouté

Lé dé ka milanné
Yo ka réflèksionné
Ka jis filozofé
Anlè moun ankazé

« Viris kovid rivé
Moun blijé konfiné
Pas zafè-yo mélé
Mi yo tout anmèwdé

Ni ki Kovid chayé
Dot lopital kouché
Lé swagnan débòdé
Boul moun tèwbolizé

Lanmen fo yo lavé
An koud fo étèwnié
Pad ti-bo ni kolé
A an mèt fo rété

→   Lire Plus

Kouté an konvidman

— Par Daniel M. Berté —

An konfinman, pa ni bwi élikòptè, avion ek bato ankò…

Alòw kouté atjòlman…

  • Kri ti-bèt : kabritbwa, gounouy ek kritjèt
  • Chanté zwézo : kayali, pipiri ek grigri
  • Vòlman : koulibri, vonvon ek papiyon
  • Kriyaj : bèf, mouton ek poul

 

An konfinman, pa ni bwi siléma, restoran ek bwat-de-nui ankò…

Alòw kouté atjòlman…

  • Son : téléfòn, radio ek télé
  • Bwisman paj : liv, magazin ek kayié
  • Bwitaj : fouchèt, kouto ek zasièt
  • Koulé-dlo : lapli, robiné ek chas-vc

→   Lire Plus

Gadé an kovinman

— Par Daniel M. Berté —

Sizé anlè balkon an-mwen
Pou palé kon gwadoupéyen
An ka gadé douvan an-mwen
Lé piébwa man ni o jaden

Man ka wè an pié-friyapen
Ki ni fèy akondi lanmen
Epi an bel pié-tomaren
Dontotjèl lé fwui man anmen

Man ni an pié-bannann planten
Biennantandi dé pié-tinen
Ka ba-mwen fig-mi lé maten
Man ka manjé lè mwen a jen

Lè man ka gadé jik o lwen
Lé ti-prin jòn an pié-mouben
Ki ka mennen an lo yenyen
Ki ka rasanblé an lésen

→   Lire Plus

YO konfiné NOU

— Par Daniel M. Berté —

YO razié-NOU a kout baton
Baton an do, kawkan an kou
Kou épi fret ek chennen-NOU
NOU an barakoun, konfiné
 
YO batjé-NOU abò bato
Bato ki mennen-NOU alé
Alé kon sadin bien séré
Séré adan kal, konfiné


YO matjé-NOU épi fè-cho
Fè-cho ka di la posésion
Posésion dé mèt bitasion
Bitasion, NOU té konfiné
 

YO fè-NOU telman méchansté
Méchansté ki fè-NOU lévé
Lévé, révolté, mawonné
Mawonné an bwa, konfiné

YO vréyé chien épi chasè
Chasè pou té ritjenbé-NOU
NOU yo té ka mété an tou
Tou, konfiné an makolin
 
YO vini déklaré ladjè
Ladjè YO fè an tan-Wobè
Tan-Wobè ki lépok malè
Malè ki konfiné Matnik
 

→   Lire Plus

Karayib

— par Ralph Geraldy Jasmin —

M pe ke, di ou sa……
Mwen te ka, di ou sa……
Se pawòl yon sèl bib
Tout se son karayib !
Tout zile sa yo, se yon sèl
Nou tout renmen, manje disèl
Ayisyen ak panyòl se fo jimo
Men se de men ki pou tifle gonbo
Nou tou de, abite yon sèl zile
Jou sa gate, ansanm nap plonje

Kiba, Ariba, Naso, Ayiti,
Tou pre, bwa long kenbe sa pou ki !
Sa pi rèd, si ou gen rasin ayisyen
Ou pa ka nan rasis vwazen
Sispann, kanpe sou sa !
Pa touye de fwa Madiba
Ki nèg ki gen plis cheve nan karayib ?
Repons la fasil, monchè : nèg Jamayik
Ak kòd pit sa, yo pran ayisyen pou bourik
Eske yon ti tèt kole antre nou enposib ?

→   Lire Plus

Konsèy anti-kovid an konfinman

Espésial dédikas ba tout manmay lékol

— Par Daniel M. Berté —
Pa abondonné espòw pou kovid pa estentjé’w
Pa ladjé bwè-manjé pou kovid pa bouré’w
Pa kité listwa pou kovid pa ligoté’w
Pa bliyé blag pou kovid pa blotjé’w

Pa ladjé lang-vivant pou kovid pa lenché’w
Pa kité anmizman pou kovid pa ankréyé’w
Pa bliyé fisik-chimi pou kovid pa fiziyé’w
Pa abondonné lekti pou kovid pa létjété’w

Pa kité aw-plastik pou kovid pa asonmé’w
Pa bliyé diskision pou kovid pa dékalé’w
Pa abandonné fransé pou kovid pa fésé’w
Pa ladjé lapriyè pou kovid pa lapidé’w

Pa abondonné math pou kovid pa makaté’w
Pa ladjé télé pou kovid pa térasé’w
Pa kité jéwografi pou kovid pa jété’w
Pa bliyé kayé pou kovid pa kasé’w

→   Lire Plus

19 Kèsiòn K 19

— Par Daniel M. Berté —

19 jou konfinman a kaz a koz di an kalté kalamité ki mété limond KO

19 jou kèsion kotidien ki ka kasé kabèch lé konfiné épi an kantité k (190)

1 Kisa ki ka ba’w kèsiònman ek kozé koko-makak a kay ?

2 Kisa ki ka kasé lé kouy krétjen konfiwmé kon non-krétjen ?

3 Kisa ka kontaminé’w ek klouwé’w an kabann ek kité’w kalbosé ?

4 Kisa ki ka kwensé’w a kaz kon kochon maré kòmifo épi kòd ?

 

5 Ki kalté koraj ka krazé san konplèks kanmarad ki ka vini kagou ?

6 Ki kriminel ka kapoté konpagnon san konté ek ka rann-yo kadav ?

→   Lire Plus

Kovid d…

— Par Daniel M. Berté —

Ni an lo moun ki té pèd lakat épi Koronaviris-la:

Kovidébandé dématé ek démonté épi Kovid

Kovidézolé dékalfoutjé ek défrisiyé épi Kovid

Kovidékalé détratjé ek démantibilé épi Kovid

Kovidéfonsé défòlmanté ek déréglé épi Kovid

Kovidérayé dékalbandé ek déglendjé épi Kovid

Kovidébiélé déchiktayé ek déchèpiyé épi Kovid

Alò yo pran an lot atitid épi Koronaviris-la:

Kovidésidé drivé an didan pou déjwenté déblozé Kovid

Kovidendé doktè an didan pou dékalé dékalfonsé Kovid

Kovidansé danmié an didan pou dépotjolé danmé Kovid

Kovidòmi dizèdtan an didan pou dékroché détronné Kovid

Kovidousiné distraksion an didan pou dérayé déchiré Kovid

Kovidétèwminé di rété an didan pou dékatjé déchouké Kovid

 

Daniel M.

→   Lire Plus

Nou an K… K… (Kovid 19… Koronavirus)

— Par Daniel M. Berté —

Kriz ki pli potalan ki pli gran Katastròf

Katastròf ki ka fè tout péyi fè Kòchma

Kòchma ki ka tounen an vré Koko-makak

Koko-makak a résoud pou dékalé Kovid

Kovid 19 moun ka trapé’y paw lé Kontak

Kontak ant moun ek moun lè yo ka fè Kalen

Kalen fo évité menm épi la Kopin

Kopin a fè tjilé si’y lé Kolé-séré

Kolé-séré pa fèt ; Annou wè pou Kisa

→   Lire Plus

Tropisme poétique : Aimé Agat

Samedi 14 mars 2020 à 20h – Tropiques-Atrium —

Nicole Cage – Fondas-Natal

&

Aimé Agat | Larmes de feu

Voix & textes : Aimé Agat
Distribution en cours

Organisateur de spectacles, producteur, manager, animateur dans l’audiovisuel et président d’un syndicat d’artistes, Aimé Agat a aussi un penchant pour les mots, la parole slamée ou poétique et les musiques urbaines.
En 2017 il publiait le recueil Enflammées, couplé au CD Larme de feu pour des paroles acidulées, engagées, enrobées de musiques plurielles pour dire sa vision du monde, du pays. Place à la découverte !
Nicole Cage | Fondas-Natal

Conception : Nicole Cage & José Zébina
Voix : Nicole Cage
Percussions : José Zébina
Chorégraphie : Robert Régina
Invité : Tambour bèlè : Sully Cally

Tanbou sé djérizon
Tanbou sé souvenans
Epi’y mwen sav la mwen sòti
Ki chimen ka ouvé ba-mwen… dit Nicole Cage dans l’un de ses textes. La poétesse-performeuse, bravant la pudeur qui la tenait à distance respectueuse du tambour, ose de plus en plus l’intégrer dans sa création. Avec Fondas-Natal, un concept dépouillé où les frappes percussives de José Zébina et Sully Cally donnent le répons* à sa voix et à sa danse, elle repousse ses limites en arpentant les arcanes d’une conversation tour à tour sauvage et joyeuse et toujours vibrante d’espérance et de foi en l’humain.

→   Lire Plus

Tropisme poétique : Aimé Agat

Samedi 14 mars 2020 à 20h – Tropiques-Atrium —

Aimé Agat | Larmes de feu

Voix & textes : Aimé Agat
Distribution en cours

Organisateur de spectacles, producteur, manager, animateur dans l’audiovisuel et président d’un syndicat d’artistes, Aimé Agat a aussi un penchant pour les mots, la parole slamée ou poétique et les musiques urbaines.
En 2017 il publiait le recueil Enflammées, couplé au CD Larme de feu pour des paroles acidulées, engagées, enrobées de musiques plurielles pour dire sa vision du monde, du pays. Place à la découverte !
Nicole Cage | Fondas-Natal

Conception : Nicole Cage & José Zébina
Voix : Nicole Cage
Percussions : José Zébina
Chorégraphie : Robert Régina
Invité : Tambour bèlè : Sully Cally

Tanbou sé djérizon
Tanbou sé souvenans
Epi’y mwen sav la mwen sòti
Ki chimen ka ouvé ba-mwen… dit Nicole Cage dans l’un de ses textes. La poétesse-performeuse, bravant la pudeur qui la tenait à distance respectueuse du tambour, ose de plus en plus l’intégrer dans sa création. Avec Fondas-Natal, un concept dépouillé où les frappes percussives de José Zébina et Sully Cally donnent le répons* à sa voix et à sa danse, elle repousse ses limites en arpentant les arcanes d’une conversation tour à tour sauvage et joyeuse et toujours vibrante d’espérance et de foi en l’humain.

→   Lire Plus

Manzè-Madanm

— Par Daniel M. Berté —

Moun a bo di kiw sé:
Malpawlèz, ki alèz kon Blèz siw lafalèz
Milannèz, ki pli fò ki métrès-bétizèz
Madradjèz, ka palé pou mété malalèz
Malfentèz, ka gaté épi liméwo trèz

Moun a bo kriyéw :
Makòkòt, ka mandé zanmi prété tjilòt
Makrèl, ki ka véyé menm zafè an toutrèl
Malpalan, ka pasé de milan a kankan
Masoukwèl, ka karé an lari Akakwèl

Moun a bo méprizéw:
Madrépòl, ka baw sa konsi’y ka vini fòl
Madré, fodré péyé kiw lé ki ou pa lé
Manawa, dontokel nonm jaja madafa
Machapia, ka chayé a tout lè boug lapia

Menm si ou pa:
Madigwa’n, la pawòl pa janmen ka pran pa’n
Majorin, ka fann tèt tout kalté katjopin
Matadò, ki pa pè goumen épi bòbò
Mal-fanm, ki lè’y faché i ka vréyé bon flanm

→   Lire Plus

Matnik an Févriyé 

— Par Daniel M. Berté —

Matnik an Févriyé
Sé mwa kouri vidé
Saint Valentin fété
Mé osi moun tonbé

Listwa Matnik matjé
Paw dé mouvman sérié
Ki fè bon moun kriyé
Ki fè manmay pléré

Févriyé 1900
Djoubakè ba’y douvan
Pou tibren plis lajan
Ek travay mwen méchan

Grèv yo fè an mawchan
Bò lizin lé pisan
Fizi lé gouvènan
Réponn manifestan

Dis mò dan an ma san
Douz blésé anlè kan
Paske lé posédan
Pa té lé ba’y dé fran

→   Lire Plus

Kannaval-Foyal

— Par Daniel M. Berté —

Kannaval-Foyal fénoménal
Tout Matnik ka désann ek osi étranjé
Mi kannaval mondjal

Kannaval-Foyal entégral
Eti tout Pewsonaj ka kouri an vidé
Mi kannaval brital

Kannaval-Foyal enpérial
Travesti épi Rèn an lari pavané
Mi kannaval majistral

Kannaval-Foyal espésial
Lè Mawriaj-biwlesk fèt san misié labé
Mi kannaval bouwjwazial

Kannaval-Foyal triyonfal
Kawolin-zié-loli ni mari’y ka pòté
Mi kannaval vital

→   Lire Plus

Fransantiy litjidé

— Par Daniel M. Berté —

Bououou !!! Anmwééé !!! Nou pèd !!!
An paran-ami-alié tonbé… Sa red…
An lafanmi nou pèd…
Bondjé-Senyè sa red…

Kòn-lanbi vié nouvel kòné
Bonmaten Jédi trant Janvié
Fransantiy jounal-nou ka rété
Fransantiy jounal-nou litjidé

Sa ki ni ? Dans nos communes ? Litjidé !
Annonces classées ? France et monde ? Litjidé !
Martinique pratique ? Interactive ? Litjidé !
Les sms du mois ? Météo ? Litjidé !

Tout le sport ? Journal des courses ? Litjidé !
Vos programmes TNT ? Loisir et culture ? Litjidé !
Avis de remerciement ? Jénès nou ? Litjidé !
FA junior ? Courrier des lecteurs ? Litjidé !

An siklòn krazé-brizé lespérans-nou
An tranmantè soukwé-matjilpaté kò-nou
An volkan pété-déblozé kabèch-nou
An razmaré chayé-ratibwazé kay-nou

Désan-trannsenk djoubakè pa ni travay ankò
An bi matjoukann-nou ka disparèt ankò
Kolé tèt ek zépòl pou sa fè fòs ankò
Ansansanm annou sanblé pou rilévé ankò

Daniel M. Berté 300120

→   Lire Plus

Palé (Espésial dédikas pou sa ki konsèwné)

— Par Daniel M. Berté —
Lé bonmaten dépi’w lévé
Avan tout bèt fini priyé
Apenn solèy ka ouvè zié
Ou ka mété kò’w a palé       

Avan ayen ou za paré
Ou poko onoré Bondié
Ajijéwè koulé kafé
Ou za ka koumansé palé

Toujou parèy ou balansé
San fè kontak ou démaré      
Ou za paré pou fè moun chié
Yen ki palé ou ka palé

Sé konsa tout lasent jouné
Kon an rara ki ka touné
Kon mèl a sisèdswè an palmié
San arété ou ka palé

Mé Bondié-Sényè sa sa yé
Ou sé di an moun yo piayé
An kochonni yo ba’w manjé
Pou’w pé palé otan palé ?

Mé a ki moman ou ké pé
Pou sa fouté tout moun lapé
Titak silans man lé souplé
Pou an moman, rété palé

→   Lire Plus

« Saveurs confondantes » : exposition éphémère.

Exposition éphémère, proposée par l’association « Conquérantes Intemporelles »

Vendredi 31 janvier 2020 à 18h30 à la bibliothèque Schoelcher

« Fondre de plaisir ! » 

 

6 FEMMES et 1 CONCEPT : FAIRE SENS AUTOUR DES MOTS :

 

Les « Conquérantes Intemporelles » proposent depuis décembre 2016, dans un propos intellectuel et artistique, une alternative au mode d’expression lié à la nécessité de compétition, de comparaison de nos sociétés. « Dans cette formule six femmes placent l’expression de leur féminité, de leurs attentes, de leurs interrogations intimes, de celles qui fondent leur rapport au monde dans une expérience artistique inédite où les arts font sens. Conquérir mais conquérir quoi et pourquoi, pour qui, avec qui et comment ? Comment ? Mais dans l’empathie. L’empathie absolue, érigée en principe, en principe fondateur, en principe moteur… Nous sommes vraiment dans un enchevêtrement et une continuité, une chronique annoncée de ce qui doit venir. Métaphore filée du sens qu’on peut donner à nos vies, à travers l’art. »

 Autour des mots de la poétesse Françoise FOUTOU : une musicienne : Giliane COQUILLE et quatre plasticiennes : Roseline EMONIDES, Nathalie MILIA, Jade AMORY et Nadia BURNER présentent, l’espace d’une soirée, leur vision du monde.

→   Lire Plus

Caprice (à Alain Caprice)

— Par Patrick Mathelié-Guinlet —

Ta vie n’en fut pas un !
Car toujours tu as su,
fait c’que tu as voulu :
photo, peinture et poésie,
touche-à-tout de génie…

Ton art, pas un non plus !
Car il a défendu
contre injustices, abus
tout ce que tu étais :
noir, fier et Antillais
profondément humain…

La muse par nature
est femme capricieuse !
C’est sans doute pourquoi
tant elle t’inspira
poétiques paroles,
reflets d’âme créole,
sonnant puissantes et vraies !

→   Lire Plus

Bònané an Démilven!

— Par Daniel M. Berté —

Bònané toulong an Démilven…
Bònané lé Lendi pou’w di sa’w anvi di ; Mé apwé pa rigwété ki’w di
Bònané lé Mawdi pou’w di sa’w pa té sa di ; Konsa ou ka’y kontan ki’w rivé di
Bònané lé Mewkwédi pou’w di sa’w pè di ; Mé sav osi ki’w pa oblijé di
Bònané lé Jédi pou’w di sa’w pòkò di ; Siwtou asiré kò’w ki’y lè pou di
Bònané lé Vandwédi pou sa’w pa pé di ; Pis ou sav ki tout bagay pa bon a di
Bònané lé Sanmdi pou sa’w obliyé di ; Sé san dout bagay ou pa té ni a di
Bònané lé Dimanch pou’w fè tou sa ou di ; Mé ou pa oblijé di

Bònané toulong an Démilven…
Bònané an Janvié pou lé jen kon lé vié
Bònané an Févriyé pou lé vié montré-yo lanmitjé
Bònané an Maws pou lanmitjé pli fò ki lé ti-faws
Bònané an Avril pou ti-faws pa anpéché litil
Bònané an Mé pou litil sa lyennen épi labonté
Bònané an Jen pou labonté jouenn épi li bien
Bònané an Juiyé pou li bien mennen lé bon lidé
Bònané an Out pou bon lidé pòté-nou jik an bout
Bònané an Sèptanm pou bout èk bout mété kò-yo ansanm
Bònané an Oktòb pou ansanm nou rété di labwin-di-swè a lòb
Bònané an Novanm pou lòb ritouvé-nou sanblé obò an flanm
Bònané an Désanm pou flanm la Libèté kléré sa ki ni nanm
Bònané ba tout nanm an tout manniè ek toulong ansanm
Bònané toulong an Démilven

Daniel M.

→   Lire Plus

Bonne année aux deux mille vainc !

— Par Patrick Mathelié-Guinlet—

L’année nouvelle est là !
Sera-ce deux mille VINS
à boire jusqu’à la lie pour essayer d’oublier les difficultés et ennuis et voir la vie en rose…

… pour voir la vie en “BLEU” sensé effacer les bleus à l’âme…

… et tenter sans succès de noyer son chagrin ?
Alors ça deviendrait deux mille VAIN, une année inutile de plus, à moins que, sans désespérer, on la prenne plutôt à bras-le-corps pour ensemble triompher de l’adversité :

BONNE ANNÉE DEUX MILLE VAINC !

Lorsque le régime de bananes porte la mort du chlordécone
et que l’heure de la mort du régime des retraites sonne…
Lorsque l’horizon se bouche, “sargastique”,
que l’océan est envahi de déchets de plastique
et que le seul réchauffement en vue est climatique…
L’avenir paraît bien noir pour notre Martinique
et la colère se fait rouge
pour que les choses bougent,
dans la rue les gilets se font jaunes
mais toujours demeure l’espoir d’un vert écologique
à défaut d’éclaircie économique
et l’année nouvelle sera ce que nous voudrons en faire :
paradis ou enfer en somme
sur cette terre des hommes…
Es-tu encore le gardien de ton frère ?

→   Lire Plus

Dènié jou Ti-Tjo (An lomaj ba tout kochon Bazil chayé a Nowel)

— Par Daniel M. Berté —
Révéyaj lézòm a katrèd-maten
Alimaj yonndé chaltouné
Dékolaj o ronm-dlo-koko
Tjo! Tjo! Tjo! Jodi sé dènié jou’w Ti-Tjo !

Alumaj di fouyé-difé
Chofaj dlo-lapli dan gran bak
Egizaj zouti anlè lanmel
Tjo! Tjo! Tjo! Jodi sé dènié jou’w Ti-Tjo !

Ralaj Ti-Tjo di pak-kochon
Frénaj Ti-Tjo dé katre fèw
Djélaj Ti-Tjo a fann an wòch
Tjo! Tjo! Tjo! Jodi sé dènié jou’w Ti-Tjo !

Palantjaj paw kat mal nèg kosto
Atachaj dé pat o kòd-mawo
Imobilizaj anlè létabli
Tjo! Tjo! Tjo! Jodi sé dènié jou’w Ti-Tjo !

Asomaj dun gran kout boutou
Krevaj an majòl dun gran kout kouto
Rékipéraj di san dan an gran kwi
Tjo! Tjo! Tjo! Jodi sé dènié jou’w Ti-Tjo !

→   Lire Plus

Wonm !

— Par Daniel M. Berté —

La léjand di man né
Pou té pansé milé
Mé an nonm vin gouté
An lo moun aprésié… Wélélé !

Ji-kann ki man té yé
Epi man fèwmanté
Distilatè rivè
Man vini sa mwen yé… Wopa !

Yo vann-mwen an détay
Mis rotji o chopin
Atjòlman défann sa
Man kachté dan an lit… Woy !

Man chofé tèt madanm
Fè misié pèd lakat
Fè-yo fè konba-djol
Epi pété bò zié… Wayayay !

→   Lire Plus

An ti lanmen souplé !

Espésial dédikas ba lé kakolè France-Antilles

— Par Daniel M. Berté —
Avan, pou chajé tré
Oben pannié-won plen
Ou té ka di vwazen
An ti lanmen souplé !

Lè motè’w arété
Ou bizwen an balan
Ou ka di an pasan
An ti lanmen souplé !

Lè lé zafè mélé
Ou ka mandé koudmen
Ou ké rimèt dèmen
An ti lanmen souplé !

Paw solidarité
An lanmen lavé lot
Fo rété yonn-a-lot
An ti lanmen souplé !

→   Lire Plus