— Par Daniel M. Berté —
Wondin komin Matinin
Man an pàn épi Sizàn dan an vàn Sentàn
Man kout-lanmen mayengwen ek yenyen Omaren
Man grafiyen Jilien an nen Voklen
Man kaka twa fwa Périola Ofanswa
Man vòlè penwobè bòdlanmè Wobè
Man maté Marité-gro-tété Trinité
Man kouri an lapli an lari Sentmari
Man koko pou zabriko an dalo Marigo
Man kwenyen Adriyen an bouden Loren
Man fent san krent an kolokent Baspwent
Man ba souba koutba Makouba
Man wè kokangnè atè Granriviè
Man brè sipè ek labyè Préchè
Man kolè lè man wè malfentè Senpiè
Man bonbé san tonbé ché Bébé Kawbé
Man pèn épi Jilièn an pitèn Belfontèn
Man kòkot Finot an lapot Kazpilot
Man pè léswè bò la kawyè Chelchè
Man ral mal chouval Bòdkannal Foyal
Man wenyen tet-pen bonmaten Lanmanten
Man bos san fos an ti-ros Dikos
Man gadé dé sikriyé volé Lavièsalé
Man monté milé a dé Twazilé
Man grenpé a pié koté Ansdawlé

Les sargasses sont de retour en Martinique et en Guadeloupe !
— Par Gary Klang —
— Par
Tradiksyon nan lang kreyòl ayisyen an ta vle sanble deplasman yon sòlda k ap kouri pye atè sou yon teren chaje ak eksplozif, k ap degaje li fè sa li kapab. Si gen anpil moun bileng, ki konnen franse ak kreyòl, ki ta vle fè ou konprann ou pa ka fè «erè» nan ekriti kreyòl, menm jan an ou pa ka rete konsa pou di ou kapab tradui nan lang kreyòl paske lang kreyòl se pa ou li ye. Eske li posib jounen jodi a pou nou rive idantifye eleman esansyèl pou sèvis tradiksyon nan peyi dAyiti? Ki karakteristik jeneral yon tradiktè ki ap travay sou yon baz pwofesyonèl? Nou tradui soti nan ki lang al nan ki lang anjeneral? Èske genyen, nan peyi dAyiti, yon enstitisyon ki bay yon fòmasyon dirèk nan tradiksyon? Nan dokiman sa a n ap chèche wè dapre premye gwo travay ki fèt nan domèn tradiksyon an si n ap kapab reponn kesyon nou sot poze la yo. N ap chèche idantifye tou enpi analize kèk pwoblèm ki poze nan zafè tradiksyon.
En ces mois de février et mars 2016, le monde et ses actualités transpirent à grosses gouttes les angoisses dues aux atrocités de la guerre, aux enlèvements de chef d’Etat ainsi que les craintes du triomphe des fascismes et des arrogances impériales de toutes sortes.
23 03 2026.
— Par Patrick Mathelié-Guinlet —
— Par
Vue Ostentatoire » Ou « Na Rich »
Pran-pyé an powézi
— Par Patrick Mathelié-Guinlet —
Résumé
Anba bonm
— Par Patrick Mathelié-Guinlet —
L’inconcevable
Drogué!